Veterné mlyny patrili v minulosti k neodmysliteľnému koloritu tejto oblasti. V obci Borovnice ich stávalo celkom päť. Do 20. storočia sa však zachoval len jeden veterný mlyn nemeckého typu v Čechách. Vetrák postavil v roku 1846 Augustín Čeřovský. Vtedy sa obec ešte volala Veľká Borovnica (Gross Borowitz).
Na začiatku 20. storočia bol mlyn predaný Augustínovi Hackelovi, ktorého rodina tu začala prevádzkovať mlynársku činnosť. Mlynár ale musel v roku 1946 odísť do Spolkovej republiky Nemecko. Až do roku 1968 stál už nepoužívaný mlyn na svojom mieste a bol niekoľkokrát opravený. Stavba však kvôli nepriazni počasia aj mladým vandalom rýchlo podliehala skaze. V roku 1968 bol, aj napriek veľkému odporu, mlyn rozobraný a prevezený do Hostinného. Odtiaľ sa sťahoval do Vrchlabia a nakoniec ešte do obce Kuřim.
Spolupráca 4 krajských stredných škôl
V roku 2004 založil Jiří Chvojka združenie Vetrák Borovnica, ktoré si dalo za cieľ borovnický veterný mlyn obnoviť. Neskôr nechal vypracovať vstupný projekt a v roku 2011 obec Borovnica na najvyššom mieste v dedine postavila parkovisko. Kvôli chýbajúcim peniazom sa ale celý projekt čoskoro zastavil. Prielom nastal v roku 2017, keď krajská radkyňa Martina Berdychova prišla s nápadom do projektu zapojiť učňov stredných škôl.
Samotná výstavba začala na jar 2018, keď mladí tesári na kopec Třešňovka inštalovali 11 ton vážiacu základovú drevenú konštrukciu z dubového dreva s päťmetrovým čapom, na ktorom sa veterný mlyn otáča. Drevená stavba má pôdorys s rozmermi 5,6 x 5,3 metrov. Jedna strana je širšia o schodisko a miestnosť pre obsluhu mlyna. Na výšku má mlyn 11,2 metrov a je poháňaný vrtuľou s priemerom takmer 16 metrov. Dňa 27. júna 2020 bola výstavba slávnostne dokončená.
Drevo na stavbu mlyna postínali žiaci Českej lesníckej akadémie v Trutnove, materiálu sa následne ujali tesári z jaromerskej Strednej školy remeselnej a ďalej stolári z Novej Paky, ktorí zaistili výplne okenných a dverových otvorov. Dokumentáciu a propagáciu si vzali na starosť žiaci cestovného ruchu zo Dvora Králové nad Labem.
Spolok s obcou sa snažili o stavbu viac než 16 rokov
Celkové náklady na výstavbu veterného mlyna presiahli sumu 3 milióny českých korún. Kľúčovú dotáciu vo výške 1,5 milióna poskytol Královéhradecký kraj. Borovnicu prišla stavba na 1,4 milióna. Ďalšie prostriedky potom vygenerovala verejná zbierka, ktorú obec vypísala. Prostriedky zo zbierky išli hlavne na šindľovú strechu. Rekonštrukcia bola náročná aj vplyvom otáčavej konštrukcie mlyna. Točenie tu zaisťujú tri trámy, ktoré zároveň nesú celú konštrukciu mlyna na základovom dubovom kríži. Veterný mlyn je plne funkčný. Borovnický vetrák je zároveň rozhľadňou, ktorá ponúka výhľady do neďalekého okolia stavby. V druhom poschodí cca osem metrov nad zemou sa otvára výhľad na Krkonoše a tiež časť Orlických hôr.
Súvisiace články:
