Zvýšená únava, zníženie sústredenia či bolesti hlavy. Takéto následky môže mať príliš vysoká koncentrácia oxidu uhličitého, ktorá sa často objavuje vo vnútornom prostredí či už slovenských tak aj českých škôl. Ako upozorňujú odborníci, namerané hodnoty sú často dvakrát vyššie ako maximálne povolené limity. „Stav je nevhodný. Nie je výnimkou, že sú namerané hodnoty koncentrácie oxidu uhličitého cez 2000 aj 3000 dielov častíc na jeden milión (ppm). Pričom limitná koncentrácia je udávaná 1500 ppm," povedal vedúci oddelenia Kvalita vnútorného prostredia Univerzitného centra energeticky efektívnych budov ČVUT Daniel Adamovský.
Jeho slová potvrdzujú aj dáta. Napríklad súhrnné meranie koncentrácie oxidu uhličitého, ktoré v roku 2017 vykonalo Centrum pasívneho domu na 34 základných a stredných školách naprieč Českou republikou, ukázalo podobné zistenia. Väčšinu času sa totiž koncentrácia oxidu uhličitého v triedach pohybovala nad odporúčanou hodnotou, ako aj nad maximálnou limitnou hodnotou. Ak sa pritom v zaplnenej triede nevetrá, dosiahne koncentrácia oxidu uhličitého maximálne povolené hodnoty už za 18 minút.
Vonkajšie vplyvy
Problémom je teda v tomto smere nedostatočné vetranie. Otvorenia viacerých okien však podľa odborníkov môže znamenať vyššie množstvo prachu v miestnosti a prenikajúci hluk z ulice. V takomto prípade vždy záleží na lokalite, problém to môže byť napríklad vo väčších mestách s hustou dopravou. „Pri prirodzenom vetraní potom nie je prostriedku, ktorý by prach z vonkajšieho vzduchu oddelil. Tento spôsob vetrania však nemusí byť vylúčený najmä v malých mestách, kde okolité prostredie nie je výrazne znečistené," doplnil Adamovský.
Odborníci potom z hľadiska kvality vnútorného prostredia upozorňujú tiež na vplyv ročných období. „V zimných mesiacoch pri inverznom charaktere počasia sú bežne prekračované emisné limity v ovzduší, niekedy aj niekoľkonásobne. Potom je nemožné dosiahnuť uspokojivého stavu v miestnostiach, kde je k dispozícii len prirodzené vetranie. Podobná závislosť platí aj u oxidu uhličitého," uviedol Aleš Rubina zo Stavebnej fakulty STU. Podľa neho je preto predovšetkým kvôli riedenie škodlivín v ovzduší efektívne dostatočné vetranie s patričnou filtráciou vzduchu.
Podľa expertov sem však nemožno radiť napríklad izbové čističky vzduchu či zariadenia pre jeho filtráciu. „Tieto prístroje síce znižujú množstvo prachu, avšak pracujú iba s vnútorným vzduchom, ktorý cirkulujú po miestnosti. Nie sú preto schopné riešiť kľúčový problém - vysokú koncentráciu oxidu uhličitého. Pri otvorení okna sa potom do miestnosti dostáva opäť nefiltrovaný vzduch, čo zase znižuje účinnosť filtrovacieho prístroja," uviedol Karel Kincl zo spoločnosti, ktorá sa zaoberá predajom vzduchotechnických zariadení.
Rekuperácia
Pre zaistenie globálne kvalitného vnútorného prostredia sú tak podľa expertov najviac efektívne sofistikované systémy núteného vetrania so spätným získavaním tepla, takzvanou rekuperáciou, ktoré znižujú aj energetickú náročnosť budovy. To potvrdzuje napríklad Adamovský. „Z hľadiska možných škodlivín a vzhľadom na vysokú potrebu vetracieho vzduchu na počet žiakov v triede sa javí najúčinnejšie nútené rovnotlakové vetranie so spätným získavaním tepla," povedal.
Tuzemské školy podľa Karla Kincla pri zvažovaní inštalácie systému núteného vetrania s rekuperáciou často potrebujú, aby rekuperačná jednotka bola čo najmenej nápadná a nenarušovala chod danej triedy. Pre správnu funkciu sa totiž nachádza vždy v danej miestnosti, teda typicky priamo v učebni, kde sa môžu nachádzať aj menšie deti. „Chod jednotky je sluchom prakticky nepostrehnuteľný, pohybuje sa okolo 30 decibelov, čo v bežných tabuľkách zodpovedá veľmi tichej izbe. Rekuperačná jednotka potom nemusí v učebni rušiť ani vizuálne. Je možné ju už vo výrobe obložiť laminom, nalakovať alebo potlačiť tematickým dekorom, ktorý do učebne zapadne. Práve o tieto nenápadná riešenia je veľký záujem," doplnil Kincl.
Všeobecne je pritom podľa neho u škôl o systémy rekuperácie v posledných rokoch vyšší záujem ako v minulosti. Svoju úlohu v tom zohráva aj možnosť dotácie, o ktorú môžu školy žiadať od roku 2014 (údaje pre ČR), pri rekuperácii pritom môže dosiahnuť až k 70% oprávnených nákladov. „Tento rok potom svoju úlohu zohral aj koronavírus a následné letné prázdniny. Školy sú jednak dlhšiu dobu zatvorené a majú viac priestoru na plánovanie investícií a vlastný rozvoj, výraznejšie sa tiež prejavuje zdravotné hľadisko," uviedol Kincl.
Obľubu systémov riadeného vetrania s rekuperáciou vníma u škôl tiež riaditeľ Centra pasívneho domu Tomáš Vanický. „Podľa nášho názoru došlo za posledných pár rokov k nárastu inštalácii riadeného vetrania práve u tohto typu verejných budov. Dôvodom môže byť osveta, ktoré sa v oblasti zdravej vnútornej klímy robí z viacerých strán, aj meranie koncentrácie škodlivín na školách. V ostatných typov verejných budov je trend o niečo pomalší," uzavrel.
1) tlačová správa agentúry LESENSKY.CZ s.r.o., redakčne upravené
