Nie je tomu tak dlho, mnohí z Vás si na túto dobu ešte dobre pamätajú, kedy zažili svoj rýchly nárast systémy revitalizácií bytových a panelových domov. Jedná sa hlavne o úpravy, ktoré spočívajú v zatepľovaní domu, výmene otvorových výplní (okien). Tým pádom dochádza k výraznému poklesu energetických potrieb na vykurovanie, ale na druhej strane výrazným spôsobom rastie potreba vetrania obytných priestorov. U rekonštruovaného objektu nie je možné spoliehať iba na prirodzené vetranie, ktoré je v čase po rekonštrukcii už nevyhovujúce. Podporu pre inštaláciu vetrania je možné jednoducho sledovať aj v českej legislatíve. Medzi najvýznamnejšie patria záväzné dokumenty, teda vyhlášky a zákony:
- 268/2009 Zb. – Vyhláška o technických požiadavkách na stavby – v znení neskorších predpisov.
- 163/2002 Zb. – Nariadenie vlády, ktorým sa stanovia technické požiadavky na vybrané stavebné výrobky.
- ČSN EN 15665 – Vetranie budov – Stanovenie výkonových kritérií pre vetracie systémy obytných budov.
- ČSN EN 15665/Z1 – Vetranie budov – Zmena 1.
V každom z vyššie uvedených textov je možné nájsť zmienku o tom, prečo, ako a kedy vetrať. Za ten najdôležitejší je možné považovať aj záväznú vyhlášku 268/2009 Zb., ktorá sa odvoláva na ČSN EN 15665, a zmenu Z1. Tu je uvedené, akým spôsobom majú byť priestory vetrané, viď. tab. 1. Parametrom, ktorý vyhláška ďalej spomína ako záväzný, je maximálna koncentrácia CO2 v obytných priestoroch. Tu je ako limit uvedená hodnota 1500 ppm. Na jednej strane je jasným spôsobom požadované, v akej miere vetrať tak, aby vnútorné prostredie bolo pre užívateľov komfortné a zdravé. Na druhej strane stoja vlastníci, nájomníci bytov, ktorých sa nekvalitná vnútorná klíma jednoznačne dotýka a ktorí v mnohých prípadoch obývajú priestory nespĺňajúce požiadavky na kvalitné prostredie.
Redukcia prirodzeného vetrania
Vďaka novým oknám a zateplovacím systémom, ktoré sú navrhované s maximálnym úsilím na zníženie tepelných strát a maximálne utesnenie objektu, dochádza k redukcii prirodzeného vetrania. V byte, kde boli kedysi netesné okná, plášť bez zateplenia, sa bavíme o desať aj viac násobnom znížení prirodzeného vetrania oproti pôvodnému stavu. Tento fakt sa jednoznačne premietne vo vnútorných mikroklimatických podmienkach. Z pohľadu užívateľa bytu je to hlavne vysoká vnútorná vlhkosť, ktorá spolu s nízkou povrchovou teplotou na vnútorných konštrukciách zapríčiní nárast plesní. Príčiny vzniku a dôsledku sú zjavné na obr. 2. Ďalej tiež vysoká koncentrácia CO2, ktorá vedie pri dlhodobo vysokých koncentráciách k negatívnym vplyvom na užívateľov. Dôkazom je meranie vykonané v priestore spálne panelového domu pre dve dospelé osoby, viď. obr. 1. Obidve spomenuté veličiny majú jednu spoločnú charakteristiku, užívateľ v byte sa na nich veľmi rýchlo adaptuje, väčšina z nás ich nie je schopná relevantne posúdiť. Áno, nie sú vidieť, niekedy iba cítiť, ale veľa ľudí si na nich „jednoducho zvykne”. A to je jedna z hlavných príčin dnešného stavu. Užívateľa to v danej chvíli nebolí, ani ho to výrazne neobmedzuje napríklad v pohybe. Pokiaľ by tomu bolo naopak, situácia by bola určite iná. Avšak tu máme na mysli prostredie ktoré nás ovplyvňuje dlhodobo – respiračné problémy, nárast alergických reakcií a pod. Tieto vplyvy sa bohužiaľ prejavia až za niekoľko rokov, je teda nevyhnutné im predchádzať včas @ndash; pri rekonštrukcii objektu, nie až za niekoľko rokov.
Tab. 1: Požiadavky na vetranie obytných budov ČSN EN 15665/Z1
| Trvalé vetranie (prietok vonkajšieho vzduchu) | Nárazové vetranie (prietok odsávaného vzduchu) | ||||
| Požiadavka | Intenzita vetrania | Dávka vonkajšieho vzduchu na osobu | Kuchyňa | Kúpeľne | WC |
| [h-1] | [m3/(hod.os)] | [m3/hod] | [m3/hod] | [m3/hod] | |
| Minimálna hodnota | 0,3 | 15 | 100 | 50 | 25 |
| Odporúčaná hodnota | 0,5 | 25 | 150 | 90 | 50 |
Spôsoby (ne)vetrania
Veľmi obľúbená veta v projektovej dokumentácií pre revitalizáciu objektu, kde dôjde k výmene okien a zatepleniu plášťa budovy, znie, že vetranie bude zabezpečené prirodzeným spôsobom. Ako toho ale dosiahnuť, keď objekt je utesnený? Otvoriť okno „ to nie je práve príliš použiteľné v zimnom období a navyše energiu prácne vyrobenú bez úžitku odvádzam mimo priestorov domu. Použiť mikro ventiláciu v oknách? Prečo teda celý plášť domu utesňujeme, vrátane okien, aby sme následne zámerne tento proces degradovali? Naozaj sa jedná o protichodné akcie, ktorým chýba logický zmysel a tým viac ešte aj ten praktický. Bez ohľadu na fakt, že podľa ČSN 73 0540 „ časť 2: Požiadavky, je možné vyčítať v poznámke č. 4 v článku 7.2.2 Intenzita vetrania miestnosti: „Prirodzený prívod a odvod vzduchu škárami otváracích prvkov v plášti budovy nezabezpečuje vetranie miestnosti.” [3]. Použitie mikro ventilácie takisto môže viesť k nezvratnému poškodeniu okien a ich nadväzujúcich častí, viď obr. 3.
Ďalším zavádzajúcim spôsobom, ako je možné len papierovo situáciu vyriešiť, je použitie tzv. odvetrávacích hlavíc, inak povedané odvetrávacej turbíny (obr. 4.), ktorými sa nahradí nefunkčný odťahový ventilátor na streche objektu. Odvetrávacie hlavice boli vyvinuté pre odvetrávanie dutín pod strechou objektu – teda bez nároku na prekonanie tlakových strát v potrubí použitých na bytových domoch. Bez ohľadu na fakt, kadiaľ sa vzduch do objektu dostane, keď je utesnený? Výsledkom je nefunkčný systém, ktorý možno funguje pre užívateľov tesne pod strechou, pre ostatných rozhodne nie je riešením, ale skôr záťažou.
Riešenie situácie – vetranie s rekuperáciou
Systémy vetrania bytov môžeme všeobecne rozdeliť na dve skupiny, a to na systémy bez rekuperácie tepla a systémy s rekuperáciou tepla. Do systémov bez rekuperácie tepla patria všetky systémy vetrania pomocou otvárania okien či všetky podtlakové systémy zabezpečujúce len odvedenie vzduchu z bytov a zabezpečujúce prívod vzduchu prostredníctvom individuálnych otvorov alebo štrbín či už v oknách alebo v múroch domu. Nevýhodou týchto systémov, okrem nevýhody úspory energie, je v mnohých prípadoch nedokonalá tesnosť uzatvárania týchto otvorov a tým pri veľkom počte týchto otvorov (v každej miestnosti by mal byť aspoň jeden) porušenie vzduchotesnosti objektu v čase, keď nie je potrebné vetrať, čo so sebou nesie zbytočné straty energie a nekomfortné prostredie.
Systém centrálneho vetrania ATREA zobrazený na obr. 5 sa skladá z jednej alebo niekoľkých samostatných jednotiek, ktoré sú umiestnené na streche objektu alebo v technických priestoroch objektu a zabezpečujú spoločné prevetrávanie bytov v rovnakej stupačke. Aby bolo možné zabezpečiť individuálne prevetrávanie jednotlivých bytov na stupačke, podľa okamžitých požiadaviek jednotlivých bytov je na vstupe a výstupe do každého bytu osadený VAV regulátor prietoku. Odvod vzduchu je z kúpeľní, záchodov, kuchýň, šatní atď. Prívod vzduchu zasa do obývacích priestorov, spální, detských izieb. VAV regulátor prietoku na obr. 7. zabezpečuje reguláciu výkonu vetrania v byte. Pre riadenie je možné použiť manuálne, automatické ovládače v kombinácii so snímačmi kvality vzduchu, alebo CO2. Výkon centrálnej jednotky je tak neustále upravovaný pre dosahovanie min. prevádzkových nákladov. Jednotlivý užívateľ nie je ovplyvnený tým druhým.
Tento systém zabezpečuje riadené vetranie s využitím odpadového tepla – rekuperácie. Tým je zabezpečená vhodná mikroklíma – vlhkosť, teplota, prašnosť prostredia, zredukovanie zápachu v miestnostiach atď. Vďaka rekuperácii je možné ušetriť až 7GJ/rok na vykurovanie jedného bytu dispozície 3+1kk, ktorý je obsadený štyrmi užívateľmi. Hlavným prínosom zostáva zdravé prostredie a s ním súvisiace zníženie chorobnosti a v neposlednej rade tiež zvýšenie hodnoty bytu a jeho príprava na ďalšie používanie aj budúcimi generáciami.
