Mohylu s pamätnou doskou nechali k pamiatke majstrov lyžiarov Bohumila Hanča a Václava Vrbatu, ktorí na tomto mieste v marci 1913 počas medzinárodného bežeckého závodu na 50 kilometrov tragicky zahynuli, vybudovať niekoľko rokov po smutnej udalosti Český krkonošský spolok SKI z Jilemnice a Český SKI klub z Hradca Králové.
Pôvodným zámerom Vrbatovej búdy bolo ústredie Horskej služby. Tá tu však nikdy nesídlila a budova čoskoro prešla pod prevádzku Interhotelov Krkonoše. Desiatky rokov plnila búda svoj nový účel a bez valnej údržby, sužovaná drsnými vysokohorskými podmienkami si zachovala svoj pevný prirodzený ráz. V roku 2007 sa nový majiteľ, Martin Wichterle, rozhodol zveriť jej rekonštrukciu a rozšírenie ateliéru IXA architekta Tomáša Hradečného. Popri nutných sanáciách a výmene technológií bolo potrebné tiež navýšiť komfort pre návštevníkov a prevádzkovateľov – objekt vo finálnej podobe tak zahŕňa reštauráciu, bufet, ubytovacie priestory aj verejné toalety.
Vo výške 1400 m n. m. sa návrh jej rekonštrukcie a prístavby musel vysporiadať s mimoriadnymi klimatickými podmienkami a súčasne prísnymi požiadavkami ochrany prírody zo strany Správy KRNAP. Jedným z požiadaviek majiteľa bola zachovanie pôvodnej búdy, boli však odstránené nefunkčné prístavby a priečky. Originálna búda je tak akoby vložená do pomyselného betónového puzdra. Výsledkom je symbióza pôvodnej stavby s kontrastnou železobetónovou hmotou inšpirovanou neďalekými bunkrami hraničného opevnenia. Toto spojenie, nech by sa mohlo zdať ako zlučovanie nezlúčiteľného vytvára staronový svet, celkom súčasný a moderný čo sa týka funkčnosti, avšak hrdo sa hlásiaci ku svojej histórii a ku koreňom.
Drevo, plech aj betón
Materiály kraľujúce novej Vrbatovej búde sú smrekovcové drevo v priestoroch reštaurácie, bufetu, na vonkajšom obklade podkrovia a vyhliadkovej terase, ďalej potom nerezový plech na toaletách a pohľadový betón EASYCRETE s odtlačkom tesárskeho debnenia, ktorý sa vďaka zvolenej sendvičovej konštrukcii prepisuje aj v interiéri. Práve betónová časť najvýraznejšie dokresľuje horský charakter a vzdáva česť pohraničným bunkrom, ktoré bez údržby prežívajú už 80 rokov.
Na rekonštrukciu a dostavbu Vrbatovej búdy bolo dodaných celkom 216 m³ betónu. Stavba sa nachádza v prvej zóne Krkonošského národného parku a dodávky betónu tu prebiehali iba od júna do októbra 2014. Betón sa na stavbu vozil z betonárne Vrchlabí, patriacej spoločnosti TBG Východné Čechy, ktorá je súčasťou skupiny Českomoravský betón. „Vysokohorské veľmi premenlivé počasie, vzdialenosť 31 kilometrov a výškové prevýšenie 925 metrov medzi betonárňou a stavbou vyžadovali profesionálny prístup pri plánovaní i samotnej realizácii dodávok materiálu,“ vypočítava špecifické podmienky projektu vedúci betonárne Petr Binko. „Všetka betonáž bola ale po celú dobu výstavby šetrná k prírode a vjazd techniky na stavbu bol obmedzený na minimálnu dobu, ktorú vyžadovala rekonštrukcia,“ dodáva.
Oceňované riešenie
Práce vo vysokohorských podmienkach môžu prebiehať len pár mesiacov v roku, a preto trvalo dokončenie stavby niekoľko rokov. Veľa prvkov vyžadovalo špecifické riešenia. Kvôli nižšej úrovni základovej škáry prístavby oproti existujúcemu objektu búdy bolo potrebné podmurovať základy a vykonať zvislé izolácie, ďalej sú tú zasklievacie rámy vkladané do debnenia, pásy penového skla na prerušenie tepelných mostov v nosnej konštrukcii alebo pružný izolačný pás v prechode medzi kamennou stenou búdy a pôchodznou strechou prístavby. Ateliér IXA bol za riešenie Vrbatovej búdy nominovaný do prestížnej medzinárodnej súťaže Mies van der Rohe Award 2017.
Rekonštrukcia vdýchla Vrbatovej búde celkom nový život a tá sa teraz môže pochváliť niekoľkými tisíckami návštevníkov ročne. Tí sa môžu pokochať nezameniteľnými výhľadmi z priestrannej terasy, pochutnať si v prízemnej reštaurácii či zahriať sa hrnčekom vareného vína v bufete v suteréne. A môžno si niektorý z nich spomenie aj na Bohumila Hanče a Václava Vrbatu…
Súvsiace články:
