Na svete sa nachádza množstvo zaujímavých stavieb, ktoré dodnes fascinujú nielen širokú verejnosť, ale aj odborníkov z radov archeológov a historikov. V tomto článku sa vydáme na objavnú cestu k trom unikátnym dielam, ktoré boli vytvorené starovekými civilizáciami, ktoré v mnohom predbehli svoju dobu. Začneme v Anglicku pri najznámejšom prehistorickom monumente Stonehenge, pokračovať budeme odhaľovaním záhad pyramíd v Gíze a nakoniec sa pozrieme na pozostatky skalného mesta Machu Picchu?
Cestujeme za nimi na vzdialené miesta, no málokto vie, že aj na Slovensku sa nájdu megalitické stavby, neobjasnené prírodné úkazy či prastaré stavby, o ktorých sa nevie na čo slúžili. Cestou si neodpustíme zastávky na rôznych miestach Slovenskej či Českej republiky – prezradíme vám, kde nájdete podobné verzie týchto stavieb!
1. Stonehenge: záhada pradávneho kamenného kruhu
O mystickom kamennom kruhu v poliach u anglického mesta Salisbury Plain počul snáď každý. Táto impozantná kamenná konštrukcia, stojaca na Salisbury Plain v južnom Anglicku, vznikala v niekoľkých fázach medzi rokmi 3100 až 1900 pr. n. l. O tom, k čomu toto miesto vlastne slúžilo, sa dodnes vedú neustále spory. Niektorí ho považujú za pohrebisko, iní mu prikladajú význam astronomického observatória. Rovnako mohlo ísť aj o miesto liečenia chorých a zranených. Otázniky sa vznášajú aj nad tým, akým spôsobom Stonehenge vlastne vznikol. Hoci milovníci záhad považujú komplex menhirov a kamenných kruhov za dielo mimozemšťanov a čarodejníkov, medzi odborníkmi prevažoval dlhú dobu názor, že kamene boli prevážané loďami po rieke Avion.1 Až nedávno prišli archeológovia so zistením, že pradávni stavitelia ťahali kamene po zemi pomocou akýchsi drevených „saní“.[2]
V Čechách napr. alternatívu Stonehange nájdeme v potobe megalitickej stavby v blízkosti obce Počátky (na Vysočine).
Holičské megality
Na Slovensku máme napr. Holičské megality. Ide o unikátny komplex monumentálnych opracovaných kultových balvanov s prastarými rytinami, ktorý sa nachádza za budovou historickej manufaktúry v Holíči. Kamene, z ktorých najväčší je vysoký 6,8 metra, pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe.
2. Pyramídy v Gíze: staviteľské majstrovstvo starovekých Egypťanov
![Veľkú pyramídu v Gíze tvorí 6.5 miliónov blokov kameňa o priemernej hmotnosti jednej tony. Napriek tomu, že o nej už bolo napísané mnoho publikácii, vedci sa stále nedokážu zhodnúť na mnohých otázkach týkajúcich sa jej stavby. [5] Zdroj: El Greco 1973, Shutterstock](/images/resized/kocicka/2024/1024x800-fit/04_zahadnestavby4.jpg)
Pyramídy v Gíze, vrátane Veľkej (Cheopsovej) pyramídy, sú jedným z najväčších architektonických počinov staroveku. Tieto ojedinelé diela, postavené pred viac ako 4 500 rokmi, dodnes priťahujú pozornosť nielen svojim precíznym spracovaním, ale aj rozsahom. O tom, aké konštrukčné techniky používali starí Egypťania pri stavbe pyramíd, existuje množstvo hypotéz. Mnoho odborníkov sa zhoduje na tom, že megalomanské kamenné bloky boli vytesané zo skaly medenými nástrojmi a následne boli presunuté na miesto stavby a vyzdvihnuté do terajšej pozície. Bádatelia sa ale nezhodujú na technike, akou boli kamene premiestňované.[4] Odpoveď na túto otázku nedávno zisťovali aj českí fyzici Dominik Vít a Michal Tichý, ktorí došli pod vedením Ing. Vojtecha Slobody, CSc. k záveru, že na ťahanie kameňov po púšti bolo najvhodnejšie použiť drevené sane na drevených koľajniciach – obdobne ako pri Stonehenge.[5] Čo sa týka účelu, kráľovské pyramídové komplexy mali okrem náboženského významu tiež význam politický. Organizácia týchto stavieb vyžadovala existenciu prísne organizovanej byrokracie. Odhaduje sa, že na pyramídových projektoch sa podieľala až 1/5 všetkých obyvateľov krajiny. Do tzv. pyramídových miest bolo sústredené hospodárske a personálne zázemie celého kultu.[6]
Iónová pyramída Markušovce
Na východnom Slovensku (na Spiši), nad obcou Markušovce sa nachádza pyramída nazývaná Kóta Zulu 664. Táto hora sa v poslednom období stala magnetom mnohých hľadačov záhad. Okrem tvaru kopca ich fascinuje najmä desaťročia stará prieskumná štôlňa, ktorá sa nachádza v útrobách vrchu. Pri vstupe do tzv. portálu sa nachádza aj informačná tabuľa o tom, že v danom priestore sú záporné ióny, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie, vstup je však na vlastné riziko. Niekoľko rokov dozadu namerali v tuneli tejto hory 2 milióny záporných iónov na cm³, je to vysoká hodnota (napr. v kancelárii nameriate 70 zápor. Iónov na cm³, v byte okolo 220, v lese 2 000, pri vodopádoch približne 5 000).
3. Machu Picchu: tajomstvo strateného mesta Inkov
Juhoamerické Machu Picchu, často označované ako "Stratené mesto Inkov", je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk na svete. Staroveká citadela, postavená v 15. storočí na úpätí horského hrebeňa vo výške približne 2 430 metrov nad morom, bola objavená až v roku 1911 americkým historikom Hiramom Binghamom. Aj okolo tohto miesta existuje stále mnoho nezodpovedaných otázok, ktoré sa týkajú najmä jeho účelu – vedci sa väčšinou zhodujú na verzii, že miesto slúžilo na uctievanie Slnka. Túto teóriu podporuje niekoľko stavieb na Machu Picchu, ako je Slnečná veža alebo El Torreón, kamenná stavba využívaná ako observatórium. Špekulácie sa vedú aj o dôvodoch opustenia tohto miesta – medzi možné dôvody sa radí zemetrasenie, požiar alebo epidémia. [7] V roku 2010 sa Machu Picchu dostalo do centra záujmu kvôli zosuvom pôdy, ktoré tu uväznili tisíce turistov. Svahové pohyby skúmali aj českí vedci pod vedením doc. RNDr. Víta Vilímka, CSc. a RNDr. Jiřího Zvelebila, Csc.. Vykonané merania začaté v roku 2001 ukázali, že pamiatka nie je bezprostredne ohrozená v takej miere, ako sa predpokladalo. „Skalné bloky sa na Machu Picchu pohybujú rádovo v milimetroch ročne (či menej). Podľa expertízy došlo k obrovskému zemetraseniu ešte dávno pred postavením mesta Inkov, ktorého vplyvom sa rozpadol vrchol hory. Potenciálnym zdrojom menších zosuvov mohol byť aj inkský vodovod, privádzajúci vodu z hôr do mesta.“ [8] České Machu Picchu môžete vidieť na Šumave pri Kašperských Horách. Pozostatok pravekého hradiska, ktorému sa hovorí Obrí hrad, patrí k najvýznamnejším keltským kultovým miestam na území našej republiky. [9] Obdobu Machu Picchu tiež nájdete uprostred Slavkovského lesa, kde ležia ruiny stredovekého Kostola sv. Mikuláša z 13. storočia.10
Čabradský hrad ako slovenská verzia Machu Picchu
Dávna história upúta turistov na juhu Slovenska v Krupinskej planine, kde sa vypína zrúcanina hradu Čabraď. Pôvodne strážny hrad, ktorý sa písomne spomína v roku 1276, postavili na ochranu cesty vedúcej do stredoslovenských banských miest. V 16. storočí ho prebudovali na protitureckú pevnosť, ktorá sa úspešne ubránila všetkým tureckým nájazdom. Nádherné, čarovné prostredie a určitý pokoj, ktorú tu vládne pripomína aj známemu slovenskému fotografovi a cestovateľovi Filipovi Kulisevovi juhoamerickú pamiatku Machu Picchu.
Zdroje:
[1] Kdo postavil Stonehenge? Stonehenge.cz [online]. [cit. 2024-03-10].
[2] Sourozenci Stonehenge. Objevte tajemství méně známých megalitů. iDNES.cz [online]. [cit. 2024-03-10].
[3] KOMÁREK, Petr. Stonehenge: legenda a pravda. Hvězdárna Barona Autura Krause [online]. 8.12.2004 [cit. 2024-03-10]
[4] Konstrukční technologie pyramid. Pyramidy.org [online]. [cit. 2024-03-10].
[5] VÍT, D. a M. TICHÝ. Tajemství pyramid očima fyzika. Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská [online]. Praha 1 [cit. 2024-03-10]
[6] BÁRTA, Miroslav. Život a smrt ve stínu pyramid: staroegyptská hrobka a společnost v době stavitelů pyramid Staré říše. Praha–Litomyšl: Paseka, 2008. 373 s. ISBN 978-80-7185-941-3. S. 318
[7] DAVIDOVÁ, Veronika. Nových sedm divů světa. Online, Bakalářská práce. Praha: Univerzita Hradec Králové, 2019. [cit. 2024-03-11].
[8] Tisková zpráva. Sesuvy na Machu Picchu [online]. Praha, 2019 [cit. 2024-03-11]. PřF Univerzity Karlovy.
[9] Ústřední seznam kulturních památek České republiky [online]. Praha: Národní památkový ústav [cit. 2024-03-11]. Výšinné opevněné sídliště – hradiště Obří hrad, archeologické stopy. Památkový katalog.
[10] České Machu Picchu ještě před 20 lety skoro nikdo neznal. Dnes jde o perlu Slavkovského lesa. Online. Český rozhlas Radiožurnál. 2020. [cit. 2024-03-21].
Súvisiace články:
