Výpravná budova, ktorá je súčasťou Ústredného zoznamu pamiatkového fondu a nachádza sa v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie, už od tohto týždňa slúži cestujúcej verejnosti. Obnova historickej budovy si vyžiadala viac ako 2,55 milióna eur bez DPH. Projekt financovali ŽSR z vlastných zdrojov.
„V rámci prác sa komplexne obnovila strecha, bleskozvod, fasáda, vestibul, sociálne zariadenia, vnútorné priestory a ďalšie časti objektu, pričom dôraz sa kládol na zachovanie historického charakteru,“ vymenovala hovorkyňa. Vybudoval sa tiež nový kamerový a informačný systém, vymenili okná, dvere a doplnili sa ochranné mreže.
Dominantou zmenou je kompletná výmena pôvodnej strešnej krytiny z asfaltových šindľov s latovaním za medené opláštenie strechy. „Návštevníkov určite zaujmú aj opravené vitráže okien vo vestibule, vymenená dlažba pod perónovým prístreškom či opravený drevený prístrešok,“ dodala Lániková.
Vďaka rekonštrukcii sa zlepšili aj tepelnoizolačné vlastnosti objektu a ráta sa tak s úsporou prevádzkových nákladov. Obnovená výpravná budova kežmarskej stanice tak podľa hovorkyne prináša vyšší komfort pre cestujúcich a zamestnancov železníc. Rekonštrukcia zároveň predstavuje dlhodobú ochranu významnej historickej budovy.
Stanica prináležala Miestnej železnici v údolí rieky Poprad, ktorú tvorili v podstate dve železnice už koncom 19. storočia. „Prvou bola Miestna železnica Poprad – Kežmarok a druhou Kežmarok –Spišská Belá, na ktorú neskôr nadviazala ďalšia trať Spišská Belá – Podolínec. Trať Poprad – Kežmarok bola napriek svojej náročnosti vybudovaná za sedem mesiacov a prevádzka na nej začala 18. decembra 1889,“ priblížila históriu Lániková.
Pôvodná výpravná budova v Kežmarku z roku 1889 neskôr nevyhovovala potrebám prevádzky a v rokoch 1914 –1916 tak za približne 160-tisíc korún postavili novú. Architektonický návrh je dielom Józsefa Pfinna z Budapešti, hlavného inžiniera Košicko-bohumínskej železnice, v spolupráci s Istvánom Schöndorferom.
Staničná budova sa nachádza na Michalskom vrchu, jej symetrickú kompozíciu tvorí ústredná vyvýšená vstupná hala prepojená prízemnými krídlami s krajnými poschodovými časťami. K stanici patrí aj park z roku 1922 s tehlovým oplotením podľa návrhu Stefana Czennera.
Čítajte tiež:
