Hlavným faktorom, ktorý ovplyvnil tvorbu rozpočtu, bola podľa starostu Ružinova dlhová brzda a ústavný zákon, ktorý hovorí, že ak mestská časť schvaľovala rozpočet po 22. novembri, musel by byť vyrovnaný a vyzeral by inak ako v súčasnosti.
„Nemohli by sme realizovať väčšinu investícií. Paradoxne nie preto, že na nich nemáme, máme na nich a nemáme ani vysoký dlh. Ale preto, že štát zle hospodáril a prijal pravidlá, ktoré sú pre obce, ako za trest, prísnejšie ako pre samotný štát,“ uviedol starosta Ružinova Martin Chren.
V budúcom roku plánuje mestská časť viaceré investičné projekty z eurofondov, na ktorých samospráva dlho pracovala a mali by prejsť do realizačnej fázy, majú stavebné povolenie i vysúťažené firmy.
Medzi tie najväčšie, okrem dokončenia dvoch škôlok a jednej základnej školy, patrí napríklad rekonštrukcia Domu kultúry Bulharská či obnova národnej kultúrnej pamiatky obecnej radnice v Prievoze, ale tiež rekonštrukcia miestneho úradu alebo obnova vo vnútroblokoch na Narcisovej a Herlianskej ulici. Viac ako dva milióny eur je alokovaných na opravy ciest a komunikácií, státisíce eur na opravy škôl a škôlok.
Mestská časť si zároveň plánuje zobrať na spolufinancovanie investičných eurofondových aktivít úver vo výške štyri milióny eur, rovnako tak preklenovací úver na prefinancovanie investícií, ktorý nemá stanovenú presnú výšku, ale rámec do maximálne piatich miliónov eur. „Vieme ho využívať podľa potreby. Nemusíme ho čerpať vôbec alebo môžeme do maximálnej výšky,“ podotkol Chren s tým, že úvery by nemali dlhodobo ovplyvniť zadlženie mestskej časti. Aktuálne je na úrovni okolo 22 percent.
