Brnianski radní sa rozhodli na základe štúdie uskutočniteľnosti, ktorú spracovávali odborníci v minulých rokoch. Hodnotili klady a zápory vlakového spojenia, ľahkého metra a električky v niekoľkých trasách. Vybraný variant, s ktorým súhlasí aj Juhomoravský kraj, počíta s tým, že do novej brnenskej hlavnej stanice, ktorá sa má presunúť o kilometer na juh, bude kolmo k nadzemnému koľajisku zaústená podzemná stanica s traťou od Chrlíc. Trať ďalej povedie pod historickým centrom smerom na sever, kde sa napojí na dnešnú trať z Kráľovho Poľa do Tišnova. Tieto úvahy rozvíjali odborníci prvýkrát už pred pol storočím.
Pre varianty dopravného riešenia odborníci spracovali aj podrobnejšie technické riešenie, prepravnú prognózu, spočítali investičné náklady či ekonomické hodnotenie formou analýzy nákladov a prínosov. "Všeobecným prínosom všetkých variantov je zníženie intenzity cestujúcich v centrálnej časti Brna. Vlakový variant umožňuje dopravnú obsluhu nielen Brna, ale aj širšie metropolitné oblasti. Variant ľahkého metra ako úplne segregovaného systému bol vyhodnotený ako ekonomicky neefektívny, naopak vlakové varianty zvýhodňujú skrátenie dochádzky do centra mesta bez nutnosti prestupu."
Do výberu variantu bude ešte hovoriť Správa železníc, Štátny fond dopravnej infraštruktúry a ministerstvo dopravy.
Aj keď sa o variante podpovrchovej dopravy rozhodne tento rok, samotná stavba je otázkou až vzdialenejšej budúcnosti. Pre Brno je prioritou prestavba železničného uzla, ktorá sa má uskutočniť najskôr v rokoch 2028 až 2035 a bude stáť vyše 70 miliárd korún. Napriek tomu je však podzemná dráha pre Brno dôležitou stavbou, pretože povrchová doprava je už teraz v dopravnej špičke preťažená. Električkové spojenie medzi severom a juhom mesta je na hrane kapacitných možností. Na linkách 1 a 12 jazdia veľkokapacitné súpravy v minimálnych intervaloch.
Čítajte tiež:
