Na Slovensku patrí k dominantným alergénom prvých jarných týždňov najmä jelša, lieska, jaseň, ale tiež dreviny z čeľade cyprusovitých a tisovitých, topoľ, vŕba, dub či brest. Podľa aktuálnej peľovej situácie Úradu verejného zdravotníctva SR sa ich koncentrácie v jednotlivých regiónoch ďalej vyvíjajú podľa počasia a nadmorskej výšky. Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) uvádza, že peľ z mnohých rastlín vyvoláva sennú nádchu, astmu aj zápaly spojiviek a zasahuje približne 40 % Európanov.
V nižších polohách sa k alergénom na prelome marca a apríla pridá aj breza, ktorá patrí v regióne strednej Európy k najproblematickejším jarným alergénom. Jarné vetranie sa tak už nedá vnímať len ako otázku komfortu v domácnosti, ale tiež ako súčasť každodennej zdravotnej prevencie. „U alergikov môže rozdiel medzi krátkym intenzívnym vetraním a dlhodobo otvorenými oknami znamenať výrazne vyššiu záťaž pre ich zdravie, najčastejšie v podobe zhoršeného dýchania alebo alergického zápalu spojiviek,“ hovorí Petr Přichystal zo spoločnosti Lomax, ktorá sa špecializuje na riešenia pre plášť rodinného domu.
V boji s alergénmi pomáha predovšetkým správne vetranie
Znížiť množstvo alergénov v domácnosti je podľa odborníkov možné použitím kvalitnej sieťoviny a predovšetkým obmedzením vetrania v exponovaných časoch. Štandardná sieť proti hmyzu nie je plnohodnotnou peľovou ochranou. Sofistikovanejšie riešenie, napríklad v podobe screenových roliet, však dokáže riziko potlačiť. „S prvými teplejšími dňami sa prevádzka domu prirodzene presúva k terasám, zimným záhradám a francúzskym oknám. Pre alergikov je preto rozhodujúci predovšetkým režim vetrania, jeho načasovanie počas dňa a interval, počas ktorého sú okná otvorené. Zásadné je vetrať hlavne v noci alebo skoro ráno,“ opisuje Přichystal.
Ďalším vhodným variantom je rýchle vetranie po tom, čo odznejú intenzívnejšie dažďové zrážky. V tejto chvíli je koncentrácia alergénov v ovzduší najnižšia, pretože príval vody zmyje čiastočky peľu zo vzduchu. „Naopak, veterné a suché dni predstavujú hrozbu tak pre vonkajší plášť domu, ako aj pre ľudské zdravie. Pri takýchto podmienkach je vhodné utierať okenné parapety mokrou handričkou, aby sa peľ nevíril späť do interiéru,“ dodáva Přichystal.
Rastúci výskyt hmyzu ako ďalšia jarná výzva
Popri peli sa s nástupom jari zvyšuje aj kontakt s hmyzom, ktorého sezóna je v Európe podľa odborníkov dlhšia a intenzívnejšia než predtým. Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zároveň upozorňuje, že v mnohých častiach Európy rastie význam prevencie a ochrany pred bodavým hmyzom. Aj z pohľadu bežnej prevádzky v dome preto rastie dôležitosť takýchto riešení, ktoré umožnia pravidelne vetrať bez toho, aby interiér zostával zbytočne otvorený hmyzu.
To platí najmä pri veľkých priechodoch medzi interiérom a exteriérom, ktoré sa na jar a v lete stávajú jednou z najvyužívanejších častí domu. „Veľké presklené otvory dnes ľudia neberú len ako zdroj svetla, ale ako bežnú súčasť každodenného pohybu medzi domom a záhradou. O to dôležitejšie je, aby fungovali aj v prechodových obdobiach, keď sa vetrá častejšie a súčasne rastie výskyt hmyzu,“ hovorí Přichystal.
Dodáva, že klimatická zmena predlžuje sezónu, zvyšuje koncentrácie peľu aj jeho záťaž pre ľudský organizmus. „Jar je z tohto pohľadu najnáročnejšia časť roku. Rýchlo preverí, či je dom navrhnutý pre reálnu prevádzku, alebo len pre dobrý dojem na prvý pohľad,“ uzaviera Přichystal.
Čítajte tiež:
