"V druhej polovici tohto desaťročia by nás vyhliadka na dostatočnejšie - alebo dokonca nadbytočné - dodávky ropy a zemného plynu v závislosti od vývoja geopolitického napätia posunula do veľmi odlišného sveta energetiky," uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. Prebytok zásob fosílnych palív by pravdepodobne viedol k zníženiu cien a mohol by umožniť krajinám venovať viac zdrojov na čistú energiu, čím by sa svet dostal do "veku elektriny", dodal.
Vlani bolo podľa IEA celosvetovo uvedené do prevádzky rekordné množstvo čistej energie, vrátane viac ako 560 gigawattov (GW) kapacity pre obnoviteľné zdroje. Očakáva sa, že v tomto roku sa do čistej energie investujú približne dva bilióny dolárov, čo je takmer dvojnásobok čiastky investovanej do fosílnych palív.
V scenári založenom na súčasnej politike vlád dosiahne celosvetový dopyt po rope pred rokom 2030 vrchol na úrovni takmer 102 miliónov barelov denne. Do roku 2035 sa potom zníži späť na úroveň roku 2023, čo by bolo 99 miliónov barelov denne. Prispieť by k tomu mal najmä nižší dopyt v odvetví dopravy v dôsledku rastúceho využívania elektromobilov.
Motorom dopytu po energii by podľa IEA mali byť klimatizácia. Rast teplôt a vyššie príjmy obyvateľov by mohli do roku 2050 zvýšiť záujem o ne o 280 percent. Využívanie klimatizácií si podľa správy do roku 2030 vyžiada navyše 697 terawatthodín (TWh) elektrickej energie, čo je viac ako trojnásobok dodatočného dopytu po počítačových dátových centrách. Elektromobily by si medzitým vyžiadali ďalších 854 TWh, uviedla agentúra.
Podľa súčasného scenára IEA klesnú ceny ropy z 82 dolárov za barel v roku 2023 na 75 dolárov za barel v roku 2050. Ak by však vlády sledovali cieľ znižovať emisie v energetickom sektore na takzvanú čistú nulu, v roku 2050 by sa cena barelu mohla dostať až na 25 dolárov.
Čítajte tiež:
