V aktualizácii kľúčovej stratégie, ktorá vlani v októbri vstúpila do medzirezortného pripomienkového konania, navrhlo ministerstvo hospodárstva 25 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovom národnom mixe. Pôvodnou ambíciou Slovenska bolo, aby OZE do konca dekády pokrývali 19,2 % spotreby energií v elektroenergetike, vykurovaní a doprave. Štát po niekoľkých aktualizáciách následne navrhol zvýšiť túto hranicu na hodnotu 25 %.
Tieto európske legislatívne zmeny majú a budú mať na tuzemský trh s energiami zásadný dopad. Ak dôjde k efektívnemu prijatiu všetkých opatrení, je možné očakávať výraznejšiu podporu obnoviteľných zdrojov zo strany štátu, a to predovšetkým formou investičných stimulov. Najnovšie odhady o rozsahu investícií do obnoviteľných zdrojov hovorili o hodnote 4,3 miliardy eur do roku 2030. Pre výrobcov a dodávateľov technológií, ako sú fotovoltické panely, tepelné čerpadlá alebo batériové úložiská, to môže znamenať rastúci dopyt a nové obchodné príležitosti.
Vyššie investície budú mať silný vplyv na správanie spotrebiteľov
Záujem o zariadenia pracujúce s obnoviteľnými zdrojmi energie v posledných rokoch skutočne stúpa, čo je zrejmé napríklad na náraste inštalácií fotovoltických systémov alebo na rastúcom dopyte po energeticky úsporných riešeniach v domácnostiach aj priemysle. Tento trend je poháňaný nielen rastúcimi cenami energií a ekologickým uvedomením spotrebiteľov, ale aj technickým pokrokom, ktorý zlacňuje tieto technológie a zvyšuje ich efektivitu.
Inklinácia k solárnej energii sa u pomerne slušnej časti trhu dá pozorovať už v súčasnosti. Aktuálne európske dáta inštitútu Ember hovoria o tom, že podiel fotovoltiky na výrobe elektriny v Európskej únii bol vlani jedenásťpercentný. Teda prvýkrát vyšší než podiel uhoľných elektrární, ktoré vyprodukovali iba necelú desatinu celkového energetického mixu. V roku 2024 okrem iného klesol aj celkový podiel energie z fosílnych zdrojov. Naopak, rozširovanie tých obnoviteľných prispelo k tomu, že dosiahli takmer polovicu celkovo vyrobenej energie, a zároveň najvyšší podiel v energetickej histórii, konkrétne 47 percent.
Nové úniové ciele budú mať zásadný vplyv na slovenských spotrebiteľov a pravdepodobne ovplyvnia ich správanie, a to najmä v oblasti investícií do energeticky úsporných zariadení. Vyšší podiel obnoviteľných zdrojov na trhu povedie k vyššej dostupnosti týchto technológií a ich ďalšiemu zlacneniu, čo môže spotrebiteľov motivovať na ich obstaranie.
Navyše je možné očakávať, že nové ciele podporia väčšiu osvetu a vzdelávanie o možnostiach obnoviteľných zdrojov, čo pomôže zbúrať predsudky a bariéry, ktoré niektorí spotrebitelia voči týmto technológiám doteraz majú. Na Slovensku aj v Česku je možné navyše očakávať rastúcu popularitu lokálnych zdrojov energie a komunitných projektov, ktoré môžu hrať kľúčovú rolu pri napĺňaní týchto environmentálnych záväzkov.
Splnenie cieľa? Záležať bude na efektívnom fungovaní štátu
Naplnenie všetkých klimatických záväzkov do roku 2030 bude pre Česko aj Slovensko výzvou, ale nie je to nereálne. V oboch krajinách je však potrebné výrazne urýchliť legislatívne procesy, zjednodušiť administratívu a podporiť investície do rozvoja infraštruktúry, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov.
Česko má veľký potenciál vo fotovoltike a geotermálnej energii, zatiaľ čo Slovensko môže ťažiť z rozvoja vodných elektrární a biomasy. Kľúčom bude aj efektívne využitie európskych dotačných programov, napríklad z fondu obnovy. Ak sa podarí odstrániť administratívne prekážky a zabezpečiť potrebné financovanie, môžu obe krajiny splniť stanovený cieľ. Okrem toho budú zásadné aj investície do výskumu a vývoja nových technológií, vzdelávanie spotrebiteľov a podpora decentralizovanej energetiky, ktorá umožní lepšie využiť lokálne zdroje.
Súvisiace články:
