Architektonické skvosty v podobe moderných letísk

Denver

Na prvé miesto v originalite by naša redakcia postavila medzinárodné letisko v americkom Denveri. Autorom je architektonické štúdio Fentress architects. Výsledok evokuje majestátne, zasnežené vrcholky hôr či indiánske típí. Letisko sa hneď po dokončení stalo symbolom mesta, v ktorom je umiestnené, aj celého regiónu. Strecha terminálu bola dokonca zaradená na zoznam pamiatok Amerického inštitútu architektov. Plášť budovy je navrhnutý tak, aby do interiéru prepúšťal dostatok denného svetla, zároveň však odráža až 90 % slnečného žiarenia, aby nedochádzalo k prehrievaniu hál. Na letisko bola tiež nainštalovaná fotovoltaická elektráreň s celkom 9 000 solárnymi panelmi. Budova letiska v Denveri je tak nie nadarmo zaraďovaná medzi severoamerickými letiskami na prvé miesto v rebríčku udržateľnosti.

Baku

Ďalším exemplárom fascinujúcim svojou architektúrou je terminál Heydar Aliyev v Baku v Ázerbajdžáne. Vyzdvihnúť je v tomto prípade potrebné hlavne interiér objektu, ktorý je pre cestujúcich skutočným zážitkom. Tvorcovia celého dizajnu z tureckého štúdia Autoban prekonali zažité konvencie klasického letiskového priestoru a pristúpili k celému návrhu veľmi experimentálnym spôsobom. V halách sú umiestnené drevené „zámotky“, ktoré symbolizujú vítanie a lúčenie. Obsahujú napríklad kaviareň či kiosky na občerstvenie a sú príjemným miestom k odpočinku. Terminál je vybavený na mieru vyrobeným nábytkom aj osvetľovacími systémami. Hlavné použité materiály sú drevo, kameň a textil. Autori dizajnu haly sa snažili vytvoriť akúsi krajinu, ktorá sa uprostred frekventovaného dopravného uzla stáva relaxačným miestom.

Marakéš

Ďalším významným objektom, ktorý navštívi ročne viac ako 9 miliónov cestujúcich, je letisko v Marakéši v Maroku. Jedná sa o prístavbu z roku 2008, ktorá disponuje dizajnom zachovávajúcim si prvky tradičnej marockej architektúry, ale rozvíja ju moderným spôsobom s použitím pokrokových materiálov a techník. Je možné povedať, že sa tu východ stretáva so západom. Návrh spracovalo štúdio E2A Architecture (Curych). Pozoruhodná je hlavne práca so svetlom. To do haly prechádza cez arabesky, ktorými sú posiate okná. Ich štruktúra tak pripomína drôtené pletivo (motív tradičných arabských stavieb). V tradičnej architektúre podobné pletivá slúžia k tomu, aby pozorovateľ sledujúci exteriér nebol videný. Výsledkom súčasného poňatia tohto prvku je ohromujúca tieňohra a premena svetelných podmienok v halách v priebehu celého dňa. Fasáda terminálov je tvorená geometrickými tvarmi (24 kosoštvorcov a 3 trojuholníky) odetými do bielych hliníkových rámov vyplnených sklenenými tabuľami. Tie sú potlačené islámskymi okrasnými motívmi. Na podlahy v interiéroch bola použitá žula, vnútorné stĺpy sú potom lemované sadrokartónovými doskami a kombinované s drevom. Sedací nábytok je tvorený lokálnymi tkaninami zdobenými v marockom štýle. Strecha budovy pozostáva z oceľovej kostry, ktorá podopiera okrem iného aj fotovoltaické „pyramídy“ (15 300 m2). Aj v tomto objekte je dodržiavaná tradičná islamská architektúra, ktorá navyše maskuje technologické vybavenie. To vďaka tomu nijako nenarúša celkový vzhľad letiska.

Shenzhen

Aj terminál 3 letiska Shenzen Bao‘an v Číne sa môže pochváliť originálnym poňatím. Štúdio Fuksa, ktoré je jeho autorom, vyhralo architektonickú súťaž na návrh tohto objektu s projektom evokujúcim obraz ryby, ktorá dýcha a premieňa sa na vtáka (na oslavu letu). Letisko v tvare asi 1,5 km dlhého tunelu je „modelované vetrom “ a pripomína organicky tvarovanú sochu. Strešná krytina je inštalovaná s výškovými rozdielmi a napodobňuje tak prirodzený tvar krajiny. Hlavným stavebným aj dizajnovým prvkom, ktorý upúta na prvý pohľad, je však plášť budovy. Jeho štruktúra napodobňuje voštinu (včelí plást). Disponuje dvomi vrstvami a prenikajúce denné svetlo tak vo vnútri vytvára svetelné efekty. Plášť terminálu je tvorený kovovými a sklenenými panelmi rôznych rozmerov, ktoré môžu byť variabilne otvárané. Hala disponuje aj bielymi podpernými stĺpmi, ktoré sa dotýkajú strechy ako vo vnútri nejakej katedrály. Všetky úrovne haly sú vertikálne prepojené tak, aby vytvárali dutinky, ktoré umožňujú prístup prirodzeného svetla z najvyšších miest až do čakárne na úrovni 0. Vyššie spomínaný voštinový motív je zjavný aj v interiéroch na nábytku. Pútavé je tiež riešenie klimatizácie, ktorá je ukrytá po celej hale v sochárskych objektoch (biele stromy).

Madrid

Z európskych letísk musíme spomenúť letisko Barajas (časť Madridu) v Španielsku. Jeho architektonické spracovanie umožňuje budove súťažiť v kráse a funkčnosti as inými, poprednými európskymi letiskami. Autormi sú architekti štúdia Rogers Stirk Harbour + Partners. Strešná konštrukcia haly je podopretá centrálnymi „stromami“ a prerušovaná strešnými svetlíkmi. Strecha je každopádne definujúcim architektonickým prvkom objektu, pozorovateľovi sa môže zdať, že nad budovou pláva, skôr než by sa opierala o obvodovú konštrukciu. A je to skutočne tak, hlavná fasáda je zbavená funkcie konštrukčnej podpory. Výsledkom je bezproblémová horizontálna estetika budovy. Strešná konštrukcia je zvnútra obložená laminovanými pásmi bambusu. Denné svetlo je do najnižších úrovní privádzané s pomocou svetelných kaňonov. Budova leží tiež z vhodnej orientácie – hlavné fasády objektu sú nasmerované na východ a západ, čo zamedzuje prehrievanie interiéru. Sú navyše doplnené o tieniace prvky, ktoré sú zavesené na strešnom previse a na konci každého z nich podopreté prvkom v tvare písmena Y. Technologické vybavenie zahŕňa stratifikovaný chladiaci systém, rozsiahle zatienenie fasád a strechy, zónové osvetlenie aj zber dažďovej vody určenej k zavlažovaniu okolitej krajiny.

Ammán

Posledným zaujímavým prestupovým miestom, ktoré v tomto texte predstavíme, je letisko Queen Alia v jordánskom Ammánu. Autormi stavby, ktorá slúži ako hlavná brána do jedného z najstarších trvalo obývaných miest na svete, sú návrhári štúdia Foster + Partners. V Ammáne, kde sa letné teploty vo dne a v noci výrazne líšia, bola prioritou vysoká akumulačná schopnosť konštrukčného materiálu. Budova je preto postavená výhradne z betónu, čím je zabezpečená pasívna autoregulácia vnútorného prostredia. Strešná krytina sa skladá z množstva plytkých betónových kupulí, ktoré svojim tvarom zatieňujú fasádu. Každá z kupolí je pritom samostatná jednotka za účelom možného budúceho rozšírenia budovy. Priestor medzi odletovými bránami nadväzuje na tradičnú arabskú architektúru. Zároveň obsahuje množstvo rastlín a stromov, ktoré filtrujú vzduch a čistia okolitý vzduch predtým, než je nasávaný vzduchotechnickým systémom. Výsledný vzhľad priestoru pripomína nádvorie či námestie určené k posedeniu v tieni stromov, kde sa môžu zhromažďovať ľudia.