Bývanie v bývalej sýpke s unikátnou atmosférou

Nie všetky projekty, do ktorých ich iniciátor vloží celé svoje srdce a všetko odhodlanie, vždy dospejú k úspešnému koncu. Avšak čestnou výnimkou, ktorá by sa mohla stať motiváciou aj pre ďalších investorov s podobnými zámermi, je generálna rekonštrukcia sýpky v Sokolniciach, kultúrnej pamiatky z roku 1745, ktorú nechal vybudovať gróf Ján Leopold Dietrichstein. Zaujímavosťou je, že nejeden remeselník podieľajúci sa na výstavbe tu zanechal na stenách, stĺpoch alebo krovoch rozmanité odkazy, značky a letopočty, ktoré boli pri rekonštrukcii objavené a zaznamenané do patričných archívov. Sýpka navyše zohrala nemalú úlohu počas bitky pri Slavkove (1805); práve v nej totiž Francúzi držali v zajatí asi štyristo Rusov, ktorí boli následne prepustení, čím bola bitka troch cisárov ukončená. Nielen tieto udalosti sa navyše podieľali na vzniku tunajšieho mocného genia loci.

Koncepciou projektu je zachovanie všetkých historických prvkov v čo možno najväčšej miere, odstránenie dostavovaných prvkov, ktoré s pôvodným objektom historicky nesúvisia a doplnenie nových prvkov a to čo možno najcitlivejšie k existujúcej budove.

Pôvodná funkcia objektu je zrejmá. Išlo o panskú sýpku, vybudovanú za účelom zhromažďovania spoločných zásob osiva, ktoré slúžilo ako záloha v časoch neúrody. V takom prípade požičiavali majitelia sýpky osivo sedliakom, ktorí ho po žatve vracali aj s úrokom. Bol tak položený základ k takzvaným kontribučným sýpkam, do ktorých neskôr sedliaci museli odvádzať časť úrody povinne.

Sýpka, v súčasnosti jedna z dominánt obce, bola pôvodne zámerne vybudovaná stranou od vtedajšej miestnej zástavby - na severnom okraji obce, vedľa hospodárskeho dvora. Dôvodom boli obavy z možného šírenia požiaru. Aj napriek tomu však na dnešné pomery nie je od ďalších miestnych pamätihodností zase taká vzdialená – napríklad od barokového zámku a jeho záhrad či od Panského pivovaru, v ktorom sa varí pivo už od roku 1550. Konštrukcia sýpky bola navyše dimenzovaná na obrovskú hmotnosť obilia, uskladňovaného na podlahách až v metrových vrstvách. Pozoruhodné tiež je, že podľa dendrochronologického prieskumu bolo drevo použité na stavbu sýpky (stropné trámy z jedlí či dubové stĺpy) vyrúbané už v roku 1711.

Strešná konštrukcia bola zateplená a došlo k položeniu novej krytiny – bobrovky.

Počas svojej existencie utrpel tento hospodársky objekt mnoho necitlivých zásahov v podobe prístavieb a prestavieb a okrem toho dlhé roky chátral. V čase, keď ho objavila investorka Jolana Zouharová (2007), sa preto už nachádzal v skutočne zúfalom stave. Napriek tomu v nej vzbudzoval túžbu navrátiť mu zašlú slávu. Objekt teda zakúpila a dala sa na dlhoročnú cestu rokovania s úradmi a pamiatkarmi, zháňanie investora a nakoniec dospela aj k realizácii samotnej rekonštrukcie. K cieľu úspešne došla v roku 2019, kedy bola staronová sýpka skolaudovaná.

Bývanie v obkolesení zelene s krátkym dojazdom do Brna

Aktuálne je zrekonštruovaná stavba obklopená zeleňou vrátane súkromnej záhrady, do ktorej majú prístup všetci majitelia nových bytových jednotiek. Pôvodný poľnohospodársky účel objektu bol nahradený novým a zo skladu obilia sa stala moderná budova, ktorá poskytuje priestory na trvalé bývanie pre viac ako päťdesiat ľudí. Tí, hoci si užívajú pokojný pobyt na vidieku, sa nemusia zriekať ani mestských radovánok: centrum Brna je odtiaľto totiž vzdialené iba 20 minút jazdy autom. Sýpka navyše žije aj občasným kultúrnym životom. Spočiatku tu boli organizované výstavy a komorné koncerty, dnes sa tu konajú len stretnutia obyvateľov domu. Pôvodné zhromaždisko úrody sa tak zmenilo na zhromaždisko dobrých ľudí!

Koncept maximálnej historickej nadväznosti

Ako investor – spoločnosť Baroque loft zastúpená Jolanou Zouharovou –, tak architekti z ateliéru b9 od prvopočiatku usilovali o maximálne zachovanie historických prvkov a ako jeden z prvých krokov rekonštrukcie určili odstránenie nešetrných prístavieb, ku ktorým došlo počas správy objektu jednotným roľníckym družstvom storočia. Obvodové murivo je miestami až 145 centimetrov hrubé a skladá sa či už z tehál (pochádzajúcich z Dietrichsteinskej tehelne), tak z kameňa a je murované na vápennú maltu. Ponechaný bol tiež vápenec na osteniach okien a portáloch vstupných dverí – pomerne netradične vyťažený v náleziska Stránska skala –, ktorý sa v období baroka, pre ktoré je typický skôr takzvaný mušľový vápenec, používal len výnimočne. Z nových prvkov spomeňme v tejto súvislosti prírodnú rulu, ktorá bola použitá na vydláždenie prístupových chodníkov a parkovacích miest. Zreštaurované boli tiež dvoje vstupné dubové barokové dvere, vybavené šípovitým dažďom a detailom v podobe masívneho krabicového zámku.

Zreštaurované boli tiež vstupné dubové barokové dvere.

Výplne ako zásadný exteriérový prvok

Významnú úlohu z pohľadu architektúry hrajú v exteriéri najmä okná, ktoré dotvárajú celkový charakter budovy. Z nariadenia pamiatkového úradu preto muselo byť striktne zachované ich pravidelné rozmiestnenie aj podlhovastý obdĺžnikový tvar. Všade však bolo inštalované dvojsklo lemované novými smrekovcovými rámami. Tvaroslovie objektu potom bolo podčiarknuté strešnými oknami v nepravidelnom rastri a doplnením niekoľkých lodžií so zábradlím z kaleného skla a nášľapnou vrstvou v podobe dreveného roštu.

Strecha, stropy a podlahy

Dobrý stav drevených trámových stropov umožnil ich záchranu, vďaka čomu teraz tvoria nosnú a zároveň pohľadovú časť. Bola však realizovaná nová skladba podláh. V prvom nadzemnom podlaží ide o zospodu prevetrávanú konštrukciu, ktorá má pomôcť obmedziť vlhkostné zaťaženie zvislého muriva. Princíp technológie spočíva vo vytvorení vzduchovej izolačnej vrstvy v podlahovom súvrství, ktorá nielenže prispieva k odvodu vodných pár z podložných vrstiev, ale slúži aj na odvetranie radónového zaťaženia.

Nášľapná vrstva podláh vo vstupných priestoroch v prvom podlaží pozostáva z plných pálených tehál, zatiaľ čo zvyšné spoločné priestory v tejto úrovni sú opatrené cementovou stierkou a byty majú masívnu drevenú podlahu. Vo vyšších podlažiach ležia nové podlahy na pôvodných drevených záklopoch, a boli preto navrhnuté iba z ľahkých materiálov zakrytých drevenou krytinou.

Celý objekt bol a je naďalej krytý polovalbovou strechou. Strešná konštrukcia však bola zateplená (medzi krokvami aj nad nimi), a predovšetkým, došlo k položeniu novej krytiny – bobrovky. Ako zdroj tepla boli zvolené dva plynové kondenzačné kotly Buderus, každý s výkonom 80 kW.

Dobrý stav drevených trámových stropov umožnil ich záchranu, vďaka čomu tvoria teraz nosnú a zároveň pohľadovú časť. Dopĺňajú ich masívne drevené podlahy.

Záver

Ciele, ktorý si stavebník na začiatku stanovil, boli nepochybne dosiahnuté. V maximálnej možnej miere boli zachované historické prvky a súčasne došlo k odstráneniu nepodarených prestavieb, architektonicky ani funkčne nesúvisiacich s ranne barokovou nehnuteľnosťou. Došlo tiež k citlivému doplneniu nových prvkov, ktoré pôvodný koncept stavby veľmi obohatili. V budove teraz už tri roky trvalo žijú ľudia, ktorí si bývanie v bývalej sýpke nemôžu vynachváliť.