Impulzom k tomuto článku nám boli INTRO TALKS, ktoré sa konali v bývalom Maršálovom statku vo Voděrádkách pri Prahe. Mieste, ktoré samo ukazuje, že citlivá obnova nemusí znamenať kompromis medzi históriou a súčasným komfortom. Práve tu architekt Martin Žižka z architektonickej kancelárie Studio Circle Growth prehovoril o hlinenom a slamenom stavaní – a otvoril aj tému slamených panelov, ich budúcnosti v Česku i vo svete. Zaznelo okrem iného, že hlinená architektúra sa postupne posúva z okraja záujmu do architektonického mainstreamu – a že podobný posun sa v posledných 5–10 rokoch deje aj pri slame.
Tradícia, na ktorú sa dá nadviazať
Na Slovensko a v Čechách nie sú hlinené stavby nič exotické. Hlinené stavby sú na Slovensku historicky najrozšírenejšie najmä v južných a juhozápadných oblastiach, kde bol dostatok vhodnej hliny a teplejšia klíma. V čehách hlavne na Južnej Morave (Znojemsko, Slovácko, Haná), ale nájdeme ich aj v luhačovickom Zálesí či na Kopaniciach. Hlina sa používala pre obytné domy aj hospodárske stavby (chlievy, stodoly, pivnice, lisovne) a to vďaka tvárnosti, relatívnej pevnosti, vodotesnosti i výborným tepelno-izolačným a bioklimatickým vlastnostiam. Oceňovaná bola predovšetkým schopnosť udržiavať stabilnú vlhkosť v interiéri; hlina sa uplatňovala od masívnych konštrukcií cez priečky až po podlahy, klenby, omietky alebo izolačné vrstvy [1]. V kombinácii s ňou sa tradične používala aj slama, najmä ako izolačná výplň drevených konštrukcií a súčasť hlinených omietok.
Znova sa u nás s hlinou začalo vážnejšie počítať až po roku 2000, kedy sa odbor hlineného staviteľstva postupne rozvíjal a získaval širšiu pozornosť aj v Európe [2]. Dnes už sa hlina vracia nielen ako nosný materiál v niektorých technikách, ale hlavne ako „šikovný“ vnútorný povrch: omietka, doska, panel.
Podobnou cestu si v našom prostredí prešla aj slama. Tá sa do stavebnej praxe začala vracať zhruba v rovnakom období, teda na prelome tisícročia, najprv skôr v rámci svojpomocných a experimentálnych stavieb inšpirovaných zahraničnými príkladmi, najmä z Rakúska, Nemecka a USA. Zatiaľ čo predtým bola slama vnímaná predovšetkým ako provizórny alebo núdzový materiál, postupne sa začala presadzovať ako plnohodnotná tepelnoizolačná výplň konštrukcií a neskôr aj ako nosný prvok v kombinovaných systémoch.
Hlina v rekonštrukciách: najväčší prínos často spraví omietka
V kontexte rekonštrukcií má hlina obrovskú výhodu: často ju možno zapojiť bez toho, aby sa muselo búrať a stavať znova. Hlinená omietka je použiteľná na široké spektrum savých podkladov (tehly pálené aj nepálené, Ytong, kameň, drevo, OSB/DHF a ďalšie), pričom prináša praktické benefity: reguláciu vnútornej vlhkosti, paropriepustnosť, obmedzenie rizika plesní, akumuláciu tepla a príjemnú povrchovú teplotu stien. V praxi to znamená „tiché“ zlepšenie vnútorného prostredia – bez zložitých technológií.
A práve tu sa hlina s rekonštrukciami stretáva dokonale: staršie stavby často netrápi nedostatok izolácie, ale narušená stavebná fyzika – teda zlá práca s vlhkosťou, teplom a difúziou.
Slama: ľahká konštrukcia, ktorá dáva zmysel
Zatiaľ čo hlina sa v rekonštrukciách uplatňuje predovšetkým ako povrchový a regulačný materiál, slama prichádza k slovu hlavne tam, kde sa dom rozširuje, nastavuje alebo kombinuje s novou konštrukciou. Vďaka nízkej hmotnosti a výborným izolačným vlastnostiam je dnes vhodná najmä na nadstavby, prístavby a nové časti domov, kde by klasické materiály zbytočne zaťažovali existujúce konštrukcie. V súčasnej praxi sa najčastejšie uplatňuje vo forme prefabrikovaných slamených panelov, ktoré umožňujú rýchlu a kontrolovanú montáž. V kombinácii s dreveným nosným systémom a hlinenými omietkami vytvára difúzne otvorené skladby, ktoré dobre nadväzujú na staršie stavby a rešpektujú ich prirodzenú stavebnú logiku. Práve táto konštrukčná aj materiálová ľahkosť robí zo slamy cenný nástroj pre súčasné rekonštrukcie.
Casa de Mi Luna: Ukážkový príklad z Čiech
Ako na prednáške odznelo, posun slamených a hlinených stavieb do bežnej praxe nie je len teoretický. Architekt Martin Žižka, ktorý stojí za mnohými realizáciami v Česku aj zahraničí, na ňom pracuje dlhodobo aj vo svojej vlastnej praxi. Jedným z príkladov je rodinný dom Casa de Mi Luna pri Karlštejne, navrhnutý a realizovaný práve architektonickým ateliérom Studio Circle Growth. Dom postavený z prefabrikovaných slamených panelov s vnútornými hlinenými omietkami ukazuje, že prírodné materiály môžu splniť súčasné nároky na komfort, energetickú úspornosť aj reguláciu chráneného územia CHKO bez toho, aby stratili architektonickú kvalitu alebo väzbu na miestnu stavebnú tradíciu.
Slama a požiar: čo sa zmenilo v pravidlách hry
Na prednáške zaznela aj vec, ktorá dnes výrazne mení trh: posun v požiarnych pravidlách pre viacpodlažné stavby s horľavým konštrukčným systémom (typicky drevo – a konštrukčne príbuzné systémy, kde slamené panely fungujú ako výplň/izolácia v ráme).
Od 1. augusta 2025 začala v ČR platiť úprava požiarnej normy ČSN 73 0802, ktorá odstraňuje zásadné technické bariéry pre viacpodlažné drevostavby a umožňuje riešenie až do požiarnej výšky 22,5 m (prakticky niekoľko nadzemných podlaží podľa typu stavby a dispozičného riešenia) [3]. (Na Slovensku je to zatiaľ ešte inak, momentálne neplatí rovnaká úprava ako v Českej republike. Hoci obe krajiny používajú normu s rovnakým označením (73 0802), ide o samostatné národné technické normy (STN vs. ČSN), ktoré sa v požiadavkách na drevostavby výrazne líšia. Slovenská norma STN 92 0201-2 (v spojení s STN 73 0802) umožňuje od roku 2017 stavať požiarne nevýrobné objekty z dreva do požiarnej výšky 12 m, čo zodpovedá maximálne 5 nadzemným podlažiam.)
Pre slamené panely to znamená hlavne to, že sa prestávajú automaticky brať ako „niečo navyše“ mimo systému, ale čoraz častejšie sa posudzujú v logike moderných drevostavieb: s dôrazom na skladby, opláštenie, detaily, certifikácie a požiarne scenáre.
A ako to je v zahraničí? Tam sa už stavia „vo veľkom“
To, čo dnes v Českej republike znie ako progres, je v zahraničí čoraz častejšie normálna súčasť trhu – a hlavne sa to posúva od rodinných domov k väčším stavbám. Napríklad Holandsko je v posledných rokoch viditeľné najmä tým, ako bio-based materiály škáluje do veľkých projektov. Príkladom je logistické centrum v Lelystade (projekt Henning Larsen), kde sa pracuje s desiatkami tisíc m² prefabrikovaných slamených panelov [4]. Tu už slama nie je „alternatíva“, ale priemyselne riadený stavebný systém pre obrovskú realizáciu.
Tiež Francúzsko systematicky znižuje uhlíkovú stopu budov prostredníctvom legislatívy a metodík posudzovania životného cyklu (LCA). Tento prístup v praxi zvýhodňuje materiály s nízkou zabudovanou uhlíkovou stopou, vrátane tzv. bio-based izolácií, ako sú konopné alebo slamené systémy [5]. V oblasti rekonštrukcií je tento prístup obzvlášť významný: zachovanie existujúcich konštrukcií často predstavuje najefektívnejší spôsob obmedzenia emisií, pretože sa vyhne uhlíkovým nákladom spojeným s demolíciou a výrobou nových stavebných prvkov.
Aj Nemecko má s hlinenými stavbami dlhodobé skúsenosti a jasne nastavené pravidlá, najmä pre nenosné prvky, ako sú omietky alebo hlinené dosky. Vďaka normám, ako sú Lehmbau-Regeln a nadväzujúce DIN normy, sa dnes tieto materiály bežne používajú aj vo väčších projektoch. Nie sú vnímané ako experiment, ale ako štandardné stavebné riešenie s jasne danými technickými požiadavkami[6].
Viac v marcovom vydaní časopisu INTRO
Téma hliny a prírodných materiálov týmto článkom zďaleka nekončí. Naopak – už teraz sa môžete tešiť na vydanie INTRO 29 (marec), ktoré bude venované hline a pripravované pod kurátorským vedením architekta Martina Žižku. Práve tam sa čitatelia dočkajú hlbšieho a komplexnejšieho pohľadu na hlinenú architektúru v celej jej šírke. Náš text vznikol iba ako reflexia jednej inšpiratívnej prednášky a pozvánka k téme, ktorá si zaslúži oveľa väčší priestor.
Na záver…
Z praxe veľmi často zaznieva jednoduchá vec: ľudia dnes nechcú len dom „energeticky správny“, ale dom, v ktorom sa cítia dobre. A to je presne miesto, kde slama a hlina vyhrávajú aj bez veľkých sloganov. Hlina aj slama v tomto ohľade ponúkajú špecifické vlastnosti – predovšetkým vysokú schopnosť regulácie vlhkosti, tepelnú akumuláciu a priaznivý vplyv na vnútornú mikroklímu. Tieto prínosy však nie sú automatické a vždy závisia od správneho návrhu konštrukčnej skladby, detailov a celkovej koncepcie stavby.
Obidva materiály sú zároveň citlivé na vlhkostný režim v priebehu výstavby aj prevádzky. Hlina vyžaduje difúzne otvorené skladby a neznáša uzavretie parotesnými alebo nepriedušnými vrstvami, slama zase potrebuje spoľahlivú ochranu pred zatečením a dlhodobou vlhkosťou. Bez rešpektu k týmto princípom môže dôjsť k strate funkčnosti alebo ku konštrukčným problémom. Pri odborne zvládnutom návrhu a realizácii však hlina a slama predstavujú plnohodnotnú alternatívu k bežným stavebným systémom – nie univerzálnu náhradu, ale materiálovú voľbu s jasne definovanými výhodami i limitmi, porovnateľnú s modernými drevostavbami.
Spomínané štúdio: www.studiocirclegrowth.com Studio Circle Growth
Zdroje:
[1] Brňáková, Šárka. Je hliněná stavba budoucností nebo již minulostí? www.ekovesnice.cz
[2] Krejčík, Adam. Domy z hlíny se vracejí. Hliněné omítky jsou ideální i do paneláků. iDNES.cz
[3] Informace o změně ČSN 73 0802 a hranici 22,5 m (platnost od 1. 8. 2025; komunikace ČKA/MPO/ČT24). www.cka.cz
[4] The Biggest Straw Panel Project Ever Built — and It’s Only the Beginning. 2025. Ecococon. EcoCocon
[5] Ministère de la Transition écologique (France). Réglementation Environnementale 2020 (RE2020) – réduction de l’empreinte carbone des bâtiments. www.ecologie.gouv.fr
[6] Christof Ziegert, Ulrich Röhlen & Horst Schroeder, Codes and rules for earth building materials in Germany, Dachverband Lehm e. V. et al.2016. www.iglehm.ch
Čítajte tiež:
