Použitie betónových tvárnic
Jedným z postupov, ktoré môžu urýchliť postup výstavby, je murovanie z betónových tvárnic (strateného debnenia). Jedná sa o murovacie prvky s pomerne vysokou únosnosťou a ich použitie je logickým vyústením potreby zrealizovať stavbu v krátkom čase. Tvárnice zo strateného debnenia sú dobre použiteľné, pokiaľ vyžadujeme rýchle murovanie, malý podiel mokrého procesu a dostatočnú únosnosť. Problém nastáva v okamžiku, kedy chceme takéto tvárnice použiť na konštrukciu pod úrovňou terénu, napríklad vymurovania stien suterénu atď., kde je potrebné, aby konštrukcia bola buď vodotesná sama o sebe, alebo aby bolo možné konštrukciu efektívne izolovať. Nie je to problém jednotlivých tvárnic, v ich kvalite alebo funkčnosti z hľadiska únosnosti, je len potrebné zvýšiť starostlivosť s akou sa budú takéto konštrukcie vykonávať.
Riziká použitia strateného debnenia
Objektívne však prichádza veľké množstvo problémov, ktoré sťažia realizáciu. Pre to, aby bola zabezpečená vodotesnosť konštrukcie, ktorá je realizovaná z dutých betónových tvaroviek, je potrebné dosiahnuť ich najlepšie zmonolitnenie, takisto vykonať ich vystuženie a v závislosti na výške okolitého terénu, minimalizovať pohyb jednotlivých tvárnic medzi sebou. S výnimkou vystuženia však nie je realizácia takejto konštrukcie tak jednoduchá, ako sa zdá na prvý pohľad. Problematické je už samotné zmonolitnenie. Výrobcovia tvárnic odporúčajú vypĺňať „tuhším”.
V ideálnom prípade by bolo vhodné použiť samozhutňujúci betón, ktorým by bolo možné ľahko dosiahnuť ideálneho vyplnenia dutiny vo vytvorenej stene. Bohužiaľ v praxi je takmer nemožné získať pre bežnú konštrukciu rodinného domu samozhutňujúci betón v tak malom množstve. Je potrebné si uvedomiť, že potrebujete vyplniť max. 3 rady tvárnic výšky 0,25 m v celkovej dĺžke cca 60 bm steny (pôdorysne 15 × 15 m). Dutina má cca 0,15 m. To predstavuje cca 1,68 m3. Domiešavač obvykle potrebuje byť vyťažený minimálne 4,0 m3betónu. Inak je potrebné si za zamiešanie priplatiť a vznikajú aj ďalšie poplatky, ktoré sú spojené s dopravou a vykládkou betónu, alebo sa potom uspokojiť so zavädnutým betónom (konzistencia S1) v množstve cca 2,0 m3. Pri projektovej príprave sa s tým obvykle nepočíta a tak je využitá možnosť 2, tj. zavädnutý betón. V tom prípade naopak musím zabezpečiť dostatočné zhutnenie betónu, ktoré je skomplikované väzbou tvárnic (tj. plnenie prebieha iba do polovice tvárnice), prípadne potrebnou vodorovnou výstužou. Zvyčajne týmto spôsobom nie je dosiahnuté potrebné zhutnenie a v konštrukcii tak zostávajú kaverny (medzery). Samozrejme aj dovolená výška štyroch vrstiev tvárnic je pre debnenie nevhodná a výsledky sú žalostné.
Poruchy, ktoré vznikajú nedostatočnou precíznosťou výstavby
Nedokonalé zhutnenie prispieva aj k dodatočným pohybom tvárnic medzi sebou. Ďalším dôvodom je aj kvalita ložných a styčných škár muriva.
Vyššie popísané nedokonalosti teda konštrukciu ovplyvnia natoľko, že pôvodné predpoklady nie sú splnené. Konštrukcia nie je zmonolitnená a nie je teda možné od nej očakávať, že bude fungovať ako vodonepriepustná konštrukcia. Pohyby tvárnic, ktoré sa vyskytujú takmer na každej nefunkčnej konštrukcii a sú indikované trhlinami v povrchových vrstvách alebo v samotných škárach, vytvárajú v konštrukcii transportné cesty, ktoré tiež umožňujú prestup vody konštrukciou.
Vyššie spomenuté poruchy navyše znemožňujú aj izoláciu konštrukcie celoplošne ukotvenou izoláciou (natavené pásy, plošne kotvené fólie a pod). Pri pohybe tvárnic dochádza k porušeniu izolácie a tým pádom aj k vniknutiu vody k povrchu konštrukcie, do jej jadra a aj k vnútornému lícu. Rýchlosť priesaku je závislá opäť na miere zhutnenia vnútorného výplňového betónu.
V okamžiku, kedy dôjde k vniknutiu vody do vnútornej dutiny steny sa problém už veľmi ťažko rieši. Prejavy sú zvyčajne na úplne inom mieste než samotná porucha. Zvyčajným miestom priesaku do vnútorného priestoru je päta steny, kam sa v dôsledku plnenia vnútornej dutiny dostáva voda.
Sanačný postup pre zabezpečenie vodotesnosti konštrukcie
Pri tomto druhu poruchy je potrebné pristúpiť k pomerne zložitému, ale overenému postupu sanácie. Z vyššie popísaného mechanizmu porúch stien so strateného debnenia vyplýva, že lokálne opravy daný problém môžu vyriešiť len výnimočne, pri zhode okolností. Akési šťastie v nešťastí.
V bežných prípadoch je potrebné vykonať vodorovnú izoláciu v stene a to zvyčajne tesne nad úrovňou terénu. Pre prerušenie vzlínajúcej vlhkosti je možné použiť či už do plných tehál, dutinových tehál aj do betónu a betónových tvárnic chemické infúzne clony s vyššou koncentráciou účinnej látky napr. POLARIS krém. Vykonaním neprerušenej línie otvorov 12 mm vo vzájomnej vzdialenosti 120 mm dôjde k prerušeniu vzlínajúcej vlhkosti. Ďalej je potrebné utesniť styk stena / dno resp. stena / stena. Najlepšie je spraviť to pomocou vytvorenia drážky prierezu cca 25 × 25 mm v týchto detailoch a jej vyplnenia pomocou rýchlo tuhnúceho materiálu WATERFIX XP rapid.
Následne je potrebné vykonať plošné ošetrenie steny pod úrovňou terénu. Vzhľadom k vyššie popísaným problémom je potrebné stenu tvorenú betónovými tvárnicami strateného debnenia omietnuť vodotesnou omietkou, ktorá bude vystužená proti vzniku trhlín. K tomu je možné použiť oceľovú sieťku, alebo jednoduchšie sieťku tvorenú bazaltovým vláknom. V prípade aplikácie vodotesnej omietky pod veľkým tlakom vody je potrebné zväčšiť vrstvu omietky a jej vystuženie spraviť pomocou oceľovej sieťky zodpovedajúceho prierezu. Ako vodotesná omietka je zvyčajne používaný materiál WATERFIX XP TH v hrúbke cca 20 mm, prípadne pri väčšej hrúbke materiálom MONOCRETE MONOMIX XP TH. Najčastejšie je pre ukotvenie používaná oceľová sieťka ARMOBET 40/40/2, alebo bazaltová sieťka ARMOBET BW. V prípade oceľových sietí sú siete vyviazané na tŕne alebo na natĺkacie hmoždinky. V prípade bazaltových sietí sú siete vyviazané na kotvy z bazaltových vlákien.
Konštrukcia podlahy je buď dostatočne izolovaná a nie je teda potrebné ju izolovať, alebo dochádza aj k priesakom vody podlahou a je teda potrebné vykonať sanačný zásah aj tam. Najčastejšie je podlaha tvorená vrstvou betónu. Sanáciu je teda možné vykonať pomocou náteru sekundárnej kryštalizácie (XYPEX CONCENTRATE) alebo v prípade veľkého tlaku vody je možné vykonať nedbetónovanie podlahy pomocou betónu s prísadou XYPEX ADMIX, alebo pomocou prefabrikovanej malty s kryštalizačnou prísadou napr. MONOCRETE MONOMIX XP. Popísaný sanačný zásah je overeným postupom, ktorým je možné vytvoriť akúsi vnútornú vaňu. Tá dodatočne zaistí vodotesnosť konštrukcií stavby pod úrovňou terénu. V závislosti na miere porúch v pôvodnej konštrukcii sa odvíja úspešnosť sanačného zásahu.
Záver
Článok má ambíciu upozorniť realizátorov drobných stavieb na úskalia pri použití strateného debnenia z betónových tvárnic na vykonávanie konštrukcií pod úrovňou terénu. Najlepším postupom k minimalizácii porúch je starostlivosť realizácie, použitie výplňových betónov v konzistencii, ktorá uľahčí hutnenie a zabezpečí, pokiaľ je možné, plné vyplnenie steny. Pre izoláciu steny je vhodnejšie použiť neukotvené, z vonkajšej strany chránené, izolačné membrány alebo natierateľné membrány s extrémnou pružnosťou.
