,,Samozrejme je na zvážení každého zákazníka aký veľký solárny systém si nainštaluje. Môžete mať nainštalovaných toľko slnečných kolektorov, koľko chcete a rovnako môžete mať predimenzované aj kapacity zásobníkov (bojlerov) z hľadiska akumulácie. O zmysluplnosti a ekonomike takejto investície sa dá diskutovať, no niektorí investori preferujú čo najväčšie solárne pokrytie (tzn. čo najvyššiu mieru sebestačnosti) pred ekonomickou zmysluplnosťou. Čo však robiť v opačnom prípade, keď sa vám zmenia pomery spotreby k výrobe teplej vody?“, pýta sa T. Jančařík.
Dodáva, že môže ísť napr. o prípad vysokej kapacity na ohrev vody vo viacgeneračnom rodinnom dome, ktorú predtým spotrebovali dve rodiny s 8 členmi. A ešte k tomu v sezóne prevádzkovali aj bazén, prípadne v prechodnom období používali prebytky teplej vody na podporu vykurovania. Zrazu namiesto potrebných 1-2 kolektorov pre jednu reálne bývajúcu osobu majú 6 či 8 slnečných kolektorov.
Prepočítajte si to
,,Z ekonomického hľadiska nedáva príliš zmysel demontovať zvyšné kapacity. Samotná cena nových slnečných kolektorov tvorí (podľa rozsahu a zložitosti, typu zariadení) len cca štvrtinu až tretinu z ceny celej zostavy kompletného solárneho systému. Pritom montážne práce sa môžu vyšplhať až na polovicu. Zadarmo nie je ani demontáž a úprava pôvodného zariadenia. Pri zohľadnení zostatkovej hodnoty v prípade staršieho zariadenia nemusí byť jeho úprava vôbec ekonomicky zaujímavá. Preto si takýto krok treba dobre zvážiť. Veď ani terajší stav nízkej spotreby nemusí trvať večne a kapacity v zálohe sa s ohľadom až na 40 ročnú životnosť slnečných kolektorov môžu ešte zísť. Navyše prehrievanie solárnemu systému nie je zásadný problém, ak je postavený z kvalitných komponentov. Skráti sa napr. interval výmeny kvapaliny z 8-10 rokov na povedzme 5-6 rokov. Na druhú stranu, podobne ale môže byť ekonomicky zaujímavé doplniť zostavu o ďalšie kolektory v prípade potreby rozšírenia počtu osôb, či ich spotreby,“ upozorňuje T. Jančařík.
Koľko kolektorov potrebujete na ohrev TÚV v rodinnom dome
,,Pri návrhu systému pre rodinné domy rátame s kolektorovou plochou 1,2 až 1,5 m2 na jedného obyvateľa, pričom na jeden meter štvorcový kolektorovej plochy pripadá 50 až 60 l objemu zásobníka, z čoho vychádzajú naše dve najviac predávané zostavy. Najmenšia ponúkaná zostava, ktorá sa skladá z dvoch kolektorov TS300 s celkovou absorpčnou plochou 3,56 m2 spolu s 200l solárnym zásobníkom, je vhodná pre menšiu domácnosť s 2—3 osobami na prípravu teplej vody. Druhá najviac predávaná zostava pozostávajúca z troch kolektorov TS300 spolu s 300l zásobníkom, je vhodná pre 4 až 5 osôb,“ vypočítava T.Jančařík.
Dodáva, že veľakrát sa zákazníci pýtajú, prečo potrebujú väčší zásobník, než aký mali v minulosti. Ak mali cca 120 l zásobník ohrievaný elektrickou špirálou, teraz budú potrebovať 200 l solárny zásobník. Je to preto, že solárny zásobník má niekoľko špecifických vlastností, ktoré mu umožňujú efektívne plniť svoju úlohu a nemôže byť nahradený akýmkoľvek zásobníkom. Musí byť schopný kedykoľvek absorbovať solárnu energiu a uchovať ju aj počas kritických dní (zamračené, nárazová nadspotreba vody a podobne) a v prípade potreby musí umožniť núdzový dohrev, ale len v nevyhnutnom objeme svojej zásoby. Na druhej strane plynový, alebo elektrický bojler, je zásobovaný energiou 24 hodín denne a vystačí si aj s menším objemom.
Nové pravidlá
Bez aktívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE) sa nový dom „nezmestí“ do nových pravidiel platných od 1.1.2021. Najlepšia je kombinácia viacerých druhov OZE, ale v takomto energetickom mixe by nemali chýbať slnečné kolektory. Pretože energetická úroveň nových domov má byť blízka nule, práve finančne najdostupnejšie spomedzi OZE sú slnečné kolektory, ktoré zabezpečia zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak do celkovej energetickej bilancie tepelného systému.
,,Slnečné kolektory nielen šetria náklady na ohrev vody, ale sú ekonomicky výhodné, prevádzka je bezemisná a prevádzkové náklady sú v porovnaní s inými technológiami takmer nulové. Z hľadiska životného prostredia, ktorého ochrana je v dnešnej dobe na prvom mieste, sú tiež na špičke medzi OZE. Nezanedbateľný je fakt, že kým spotreba energií na kúrenie sa dá znižovať zvolenými materiálmi a zateplením, náklady na ohrev teplej vody sú menej ovplyvniteľné a ostávajú približne rovnaké pri všetkých typoch domov. Teplej vody, a teda aj energiu potrebnú na jej ohrev, potrebujeme rovnako, či bývame v staršom nezateplenom dome, nízkoenergetickom, pasívnom alebo takmer nulovom dome. Preto potreba energie na ohrev vody predstavuje pri staršom nezateplenom dome cca 14%, zatiaľ čo pri takmer nulovom dome (A0) môže predstavovať aj 67%,“ vysvetľuje T. Jančařík.
Kolektory a ich vplyv na energetickú triedu RD
Rozdelenie do energetických tried vypovedá o ich energetickej náročnosti, pričom potreba tepla na ohrev vody je rovnaká pre všetky typy domov (napr. 3 000 kWh/rok). Platí teda, že čím je dom energeticky menej náročný (lepšie zateplený), tým väčší je podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla:
- 1. Starší nezateplený dom (C) – spotreba tepla 22 000 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 19 000 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 14%
- 2. Nízkoenergetický dom (B) – spotreba tepla 13 000 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 10 000 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 23%
- 3. Ultranízkoenergetický dom (A1) – spotreba tepla 8 000 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 5 000 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 38%
- 4. Takmer nulový dom (A0) – spotreba tepla 4 500 kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 1 500 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej spotrebe tepla 67%
Súvisiace články:
SIEA doplní 10,8 mil. EUR na poukážky OZE v rámci Zelenej domácnostiam II
Oplatia sa slnečné kolektory?
Od budúceho roka sa musia stavať domy v energetickej triede A0
