Fasády
Obľúbeným spôsobom využitia kameňa vo vonkajších priestoroch je jeho aplikácia ako prevetrávaného fasádneho obkladu, ktorého finálnu podobu určuje druh kameňa, ale aj spôsob jeho povrchového opracovania: opaľovaním, leštením, brúsením alebo takzvaným pemrlováním (tzv. špricovanie alebo ryhovanie).
Fasádny obklad je zavesovaný na kotvy upevnené na dostatočne únosnú a stabilnú konštrukciu (napríklad plné či priečne dierované tehly a vápennocementové bloky). Vznikne vzduchová medzera, do ktorej sa vkladá tepelná izolácia. Fasáda tohto typu je veľmi dekoratívna a predovšetkým trvanlivá, je však nadmieru dôležité zabezpečiť jej odbornú montáž, bez ktorej hrozí pád ťažkej kamennej dosky s dôsledkom škody na majetku, či dokonca zdraví. V minulosti, najmä v deväťdesiatych rokoch niektorí developeri v snahe o maximalizáciu úspor mnohé podcenili: volili namiesto potrebnej aspoň trojcentimetrovej hrúbky obkladov tenšie kamenné dosky. Tieto domy sú podľa odborníkov dodnes v stave, ktorý potenciálne ohrozuje okoloidúcich.
Za určitú bibliu kamenárov možno smelo považovať normu STN 73 3251 - Navrhovanie konštrukcií z kameňa. Tá, okrem iného, apeluje na aplikáciu len kotviacich prvkov z nehrdzavejúcej ocele. V opačnom prípade by korodujúce kotvy (klzné a hmoždinkové) spájajúce zvislú podkladovú konštrukciu s kamenným obkladom nadobúdali na objeme a vyvíjali tlak na dosku s následkom jej uvoľnenia a pádu. Nielen v súvislosti so súčasným trendom veľkoformátových kamenných obkladov zo žúl a vápencov, ktoré často dosahujú nebývalé rozmery (dĺžka až 3 metre a šírka až 2 metre), by preto malo ísť o rešpektovaný bezpečnostný parameter.
Takisto podkladový rošt musí mať v porovnaní s obkladmi z keramických materiálov vyššiu nosnosť. Je zrejmé, že kameň a keramika disponujú rozdielnymi pevnosťami v ťahu i tlaku. Je dôležité dodať, že kamenný obklad musí byť usadený na dvoch nosných a dvoch prídržných kotvách so zachovaním škár (podľa projektovej dokumentácie), aby dosky mali priestor k dilatácii všetkými smermi. Jedna platňa pritom nesmie byť nikdy kotvená do dvoch dilatačných nosných celkov ( podkladová konštrukcia nesmie byť napríklad sčasti tehlová, sčasti betónová). Vzduchová medzera medzi rubom obkladu a tepelnou izoláciou či podkladovou konštrukciou by mala byť v rozmedzí 20 – 60 milimetrov. Izolácia sa pritom nesmie dotýkať kameňa a to ani bodovo.
Schodisko a múriky
Čo sa vstupu do domu či záhrady týka, kameň sa tu uplatní napríklad pri tvorbe schodísk. Jednotlivé stupne priamych, kosých či oblúkových tvarov môžu byť masívne kamenné (najčastejšie žulové či pieskovcové), ktoré sa kladú do tridsaťmilimetrového maltového lôžka, alebo sú iba obložené prírodným kameňom. V druhom prípade je možné na nosnú konštrukciu schodiska vybavenú betónovým poterom aplikovať dosky hrúbky 20 - 50 milimetrov. Kotvenie podstupníc zabezpečuje nerezový drôt. Ak chceme zvýšiť protišmykovosť použitého kameňa, do stupnicových plôch môžeme vložiť ešte šmirgľové pásy. Možno pritom voliť tiež z rôznych profilácii prednej hrany stupňov.
Dlažba
Takisto veľmi populárne je využitie kameňa ako exteriérovej dlažby. Kameň je pre tieto účely spracovávaný do tvaru dosiek, zvyčajne s hrúbkou 30 až 80 milimetrov, ktorých povrch je najčastejšie hrubo zbrúsený, opálený či pemrlovaný. Je tak dodržaná protišmyková bezpečnosť. Dlažba sa upevňuje k podkladu stavebným lepidlom alebo sa ukladá do maltového lôžka. Alternatívou je tiež dlažba kladená do pieskového lôžka: dlaždice sú položené na tzv. ložnej vrstve a nosnej vrstve z kameniva. V prípade podložkovej dlažby sa kameň osadzuje na nosné plastové terče. Odvod vody je zabezpečený prostredníctvom voľných škár na izolovanú podkladovú konštrukciu. Samozrejmosťou by mal byť aj dôraz na tvorbu dilatačných škár.
Využívanie lokálnych zdrojov kameňa
U nás sú hlavnými surovinovými zdrojmi dekoračného kameňa svetlé horniny ako je žula (sfarbená do šeda či červena) či granodiorit vhodné ako pre hrubú, tak pre ušľachtilú kamenickú výrobu (brúsené či leštené obklady, dlažba do exteriéru...). V okolí Banskej Bystrice ťažený pieskovec je vhodný pre obklad krbov a stien. S realizáciami krbov ladí aj moravskoslezská bridlica, ktorá sa však vyníma aj ako netradičný obklad na stenách. Efektná je tiež ako imitácia čierneho mramoru. Ale tiež samotný populárny mramor má na Slovensku svoje náleziská (ťaží sa v okolí Banskej Štiavnice). Hlavne jeho leštená verzia vo forme obkladov, dlažieb apod. Nachádza uplatnenie v nami diskutovaných exteriéroch. Jeho hlavná výhoda spočíva v kvalitách, ktoré stále narastajú s vekom materiálu. Jeho zafarbenie sa pohybuje obvykle v štandardnej bielej, ale je dostupný variant aj v mierne ružovej alebo šedej farbe. Aj vápenec je radený medzi veľmi populárne materiály. A v neposlednom rade je potrebné spomenúť travertín ťažený predovšetkým v okolí Levíc a Ružomberka. Pre exteriéry je však nedostatočne odolný, avšak v interiéri je využívaný hojne.
Fotogaléria
Súvisiace články:
