Európska únia vyvíja snahy vedúce k rozšíreniu alternatívnych zdrojov energie a zníženie produkcie skleníkových plynov. Jednou z týchto aktivít je tiež program energeticky plusových štvrtí a susedstva pre udržateľný rozvoj. Program počíta s plánovaním a vývojom celkom 100 energeticky pozitívnych štvrtí do roku 2025. Súčasťou tohto programu je pritom 20 členských krajín EÚ vrátane Českej republiky. Kľúčovú úlohu by v tomto zmysle mali zohrať najmä mestá v členských štátoch a tiež stavebný sektor.
V českom prípade však zatiaľ platí, že energeticky pozitívne štvrte nie sú nijako legislatívne definované. „Je preto ťažké uviesť, ako by mali byť také projekty vytvárané. V niektorých krajinách v zahraničí sú o niečo ďalej, ale aj tak sa ešte len hľadajú spôsoby, ako realizovať projekty s nižšou náročnosťou na spotrebu energie pri využití jej lokálne výroby," uviedol Vladimír Sochor, riaditeľ odboru energetickej efektívnosti a úspor ministerstva priemyslu a obchodu.
Energeticky plusové štvrte sa všeobecne vyznačujú tým, že v celoročnej bilancii vyprodukujú viac energie z obnoviteľných zdrojov, než koľko spotrebujú. Spotreba elektriny tu môže byť kompenzovaná nielen jej výrobou, ale aj exportom mimo danú lokalitu. Pozitívnej energetickej bilancie sa dosahuje jednak znížením konečnej spotreby energie - inými slovami zvyšovaním energetickej účinnosti a to bez ohľadu na to, z akého zdroja je energia dodaná. Nadväzujúcim druhým krokom je potom zvyšovanie podielu lokálnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Po znížení spotreby sú nároky na energie kryté miestnymi energetickými zdrojmi alebo dodávkami energie z verejných sietí.
„U energeticky plusových štvrtí by mali byť brané do úvahy aj ďalšie aspekty, aby neskĺzli k špecifickým riešeniam, ktoré de facto popierajú princípy kvalitnej štvrti. Okrem environmentálnych princípov, je potrebné sledovať aj ďalšie základné princípy trvalej udržateľnosti, akými sú ekonomické či sociálne aspekty, aby nešlo napríklad o odlúčenú lokalitu. V centre je však kľúčová pozitívna energetická bilancia. Vďaka nej je možné napríklad vykrývať nečakané výkyvy odberu v nadradenej sieti," povedal Michal Kuzmič z tímu ČVUT UCEEB, ktorý pomáha koncept energeticky plusových štvrtí v Česku etablovať. Podľa Boženy Herodesovej zo spoločnosti E.ON majú navyše používatelia istotu, odkiaľ elektrina pochádza. „Investíciou do spoločného zdroja, ktorý vzájomne využívajú, sa tiež chránia pred vplyvmi trhu a v podstate si fixujú cenu svojej elektriny až na 20 rokov dopredu," doplnila.
Severské krajiny v pozícií lídra
Podľa dát spoločnosti JPI Urban Europe momentálne existuje v Európe už sedem aktuálne fungujúcich energeticky pozitívnych štvrtí. Dve možno nájsť vo Fínsku a Taliansku, ďalšie potom vo Švajčiarsku, Francúzsku a Švédsku. Ďalších deväť je potom aktuálne vo výstavbe - z toho ďalšie dve vo Fínsku, ďalej potom tiež v Nemecku, Holandsku, Nórsku, Rumunsku, Estónsku alebo Írsku. Okrem toho je množstvo ďalších v pláne, aj v tomto smere pritom dominujú najmä severské krajiny - v Nórsku sa chystajú štyri takéto štvrte, vo Fínsku potom ďalšie tri. Dve sú plánované aj v susednom Rakúsku, v oboch prípadoch vo Viedni.
„Konkrétne podoby energeticky plusových štvrtí sa naprieč štátmi líšia. Z hľadiska geografických faktorov je to skladba zdrojov a nároky na efektivitu budov, ktoré sa rôznia podľa klimatickej zóny. Významným špecifikom je tiež technologická pripravenosť daného prostredia, zohľadniť je však potrebné aj platnú legislatívu," povedal Kuzmič s tým, že energetické prebytky sa nemusia týkať len elektriny. Napríklad vo fínskom Espoo by mali budovy prispievať do diaľkového vykurovania vlastným teplom.
Zástupcovia v Čechách
Aj napriek tomu, že energeticky plusové štvrte zatiaľ nie sú v Česku legislatívne definované, ich výstavbu už predbežne plánuje Kladno či Písek. Kritérium pozitívnej energetickej bilancie potom zrejme splní aj pripravovaná štvrť Chytré Líchy v juhomoravských Židlochoviciach. „Cieľom štvrti je dosiahnutie minimálne uhlíkovej neutrality v oblasti spotreby energie na prevádzku budov. Je zároveň pravdepodobné, že štvrť bude viac energie vyrábať ako spotrebovávať a to aj vďaka použitiu fotovoltaického systému na strechách jednotlivých budov. Tento variant prinesie ročnú úsporu cca 286 ton emisií CO2, úsporu energie 400 MWh/rok a výrobu obnoviteľnej energie z fotovoltaických elektrární 420 MWh/rok,“ povedal koordinátor projektu štvrti Chytré Líchy Ján Bárta s tým, že pre splnenie cieľov musia byť všetky budovy postavené v pasívnom štandarde.
Na vykurovanie a ohrev vody v bytových domoch sa v tejto štvrti počíta s centrálnym kotlom na zemný plyn. „Vykurovanie rodinných domov bude riešené elektrickými vykurovacími zariadeniami v kombinácii s kompaktnou vetracou jednotkou s aktívnou rekuperáciou odpadového tepla zo vzduchu na ohrev vody," uviedol Jiří Cihlář zo spoločnosti CEVRO, ktorý je spolutvorcom energetickej koncepcie štvrti Chytré Líchy.
Podľa Herodesovej existuje hneď niekoľko spôsobov, ako zabezpečiť lokálnu sebestačnosť. „Najčastejšie sa využívajú obnoviteľné zdroje a to najmä slnečné, v niektorých štátoch tiež veterné elektrárne, ale napríklad aj kogeneračné jednotky či bioplynové stanice," uviedla. Oveľa dôležitejšie ale podľa nej je, aby bola energia efektívne využitá. České prostredie má tiež niektoré špecifiká, o ktoré sa môže oprieť. „Naša prednosť spočíva v tradícii sústav zásobovania teplom. Na druhej strane u nás nie je toľko etablované využívanie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj preto nie je tak rýchly ako v zahraničí. Napríklad Nemecko potom môže ťažiť aj z už fungujúcich systémov energetických družstiev," uzavrel Michal Kuzmič.
Chytré Líchy
Výstavba Chytré Líchy je prvým projektom modernej, ekologickej a trvalo udržateľnej štvrti v Českej republike. Má vzniknúť v Židlochoviciach na Brnensku. Kombinovať bude najnovšie ekologické a smart technológie spolu s prvkami sociálnej inovácie podporujúce dobré susedské vzťahy. Mala by tak byť vzorom pre ďalšie obce v Česku aj v Európe. Projekt finančne podporila nemecká nadácia Deutsche Bundesstiftung Umwelt a Juhomoravský kraj.
