Architektúra vzišla z úvah o dobrých oknách a ich schopnosti utvárať priestor aj atmosféru cez prepojenie s okolitou krajinou. Dom sa znovuzrodil rekonštrukciou družstevnej haly z roku 1950, ktorá slúžila ako sklad obilia. Pôvodne uzavretý objekt sa symbolicky aj fyzicky otvoril. Z bariéry vzniklo prepojenie domu, lúky aj ďalekých výhľadov. Aby vyzneli najsilnejšie podstaty okien. Hovorí sa mu Spoj.
Architektúru navrhol Jakub Janošík, ktorý v rodinnej firme formuje dizajnovo-výtvarnú stránku: "Chceli sme si vytvoriť príjemný priestor pre prácu. Tiež miesto, kde ukážeme naše výrobky. Okná, dvere, posuvné steny. Kde ich bude možné nielen vidieť, ale aj zažiť. Asi práve okolitá príroda a kopce ovplyvnili naše vnímanie architektúry v blízkom vzťahu s prírodou. To si tu každý deň pripomíname.“
Okná, produkt aj atmosféra
Dom je pretkaný rozmanitým riešením okien, dverí. Ako predstavenie možností aj experiment s formou a funkciou. Od posuvných veľkoformátových sklenených stien po menšie, špecifické okná. V rôznych materiáloch, detailoch.
Rovnako ukazuje aj prevedenie nevšedné. Posuvné okná, ktoré sa vznášajú na energetickom poli, čo umožňuje odsunutie aj abnormálnych veľkostí. Pivotové dvere. Sedacie okno, v ktorom sa sklo odsunie a ocitáte sa v záhrade. Okno levitujúce uprostred skla. Okná a dvere obložené mosadzou alebo cortenom.
Architektúra spojenia a splynutia
Architektúru a atmosféru domu formovali myšlienky o dobrých oknách. O zhmotnení filozofie spojenia architektúry s krajinou. O otvorenosti domu krajine, o plynulom prechode interiéru a záhrady, o nerušených výhľadoch. Ale aj chcenie, aby dom naopak v krajine nerušil. Je tak drsnejší a tmavší navonok, striedmy a pokojný vo vnútri.
Hmota architektúry je prelínanie medzi dvoma objemami, pôvodnou halou s tradičným tvaroslovím so sedlovou strechou a novou betónovou náručou, ktorá otvára dom smerom do krajiny. Tá privádza lúku k domu a vychádza sa do nej priamo z kancelárií na poschodí vo výške 5 metrov. Pôvodne bol dom cestou aj plotom oddelený od lúky. Stenami uzavretý do seba.
Tvar pôvodnej haly bol zjednodušený na najzákladnejšie línie, na vyznenie oboch hmôt. Z troch strán je dom ako monument. Smerom do krajiny, ktorou bol prihrnutý a zjemnený, ako ľahká horizontála.
Aby vyznela oceľová konštrukcia v interiéri, bola hala zateplená zvonku a doplnená o čierny drevený obklad. Do dreveného objemu domu sú vyrezané štyri prierezy. Na čelných štítoch sa nachádza vždy jedno okno. Najväčšie s rozmerom 9×3,2 metra na hlavnej fasáde. To aj naznačuje, čo sa v dome odohráva a slúži ako signifikantný znak pre prichádzajúce. Na opačnej strane sa naopak objavuje okno najmenšie, pitoreskné.
Do bočných strán domu sú zapustené balkóny. Umožňujú priamy vstup von z jednotlivých kancelárií, na južnej strane prechádzajú v terasu a nadväzujúcu záhradu. Rovnako fungujú ako tienenie, v lete chránia interiér pred prehrievaním, v zime prepúšťajú nízke slnko.
Environmentálne
Namiesto búrania a novej stavby boli využité existujúce objekty. Zateplením a výmenou okien sa znížila energetická náročnosť. Dom sa v zime prehrieva južným slnkom, v lete je chránený presahom striech a balkónov. Tým eliminuje potrebu klimatizácie, v horúcich dňoch je možné využiť podlahové chladenie. Strecha je osadená solárnymi panelmi zapustenými v líci strechy, ktoré splývajú s čiernou hmotou domu. To domu napomáha nerušiť v krajine.
Matéria
Materiály aj farebnosť definovali úvahy o striedmosti pre vyznenie síl prírody vo vnútri a splynutie v krajine mimo. Fasáda je obložená čierno natretým smrekovcom s viditeľnou kresbou dreva. Betón je prefarbený do odtieňa pieskovca a liaty po vrstvách, aby pôsobil ako prírodnina, nie príliš technicky. Interiér je biely aby pôsobil ako galéria pre obrazy do krajiny. S prvkami z bieleného smreka, prírodného duba, tmavo šedého betónu a ľanu. Výraz a charakter nadväzujúci na tradičné valašské stavby.
Interiér, prázdny aj plný zároveň
Priestor interiéru utvorili zapustené balkóny, otvorený krov aj stredová chodba naprieč domom. Po stranách sú umiestnené kancelárie a zasadacie miestnosti, uzavreté pre nerušenú prácu. Stred domu je otvorený ako spoločné námestie. Prostredníctvom posuvnej sklenenej steny sa spája so záhradou a lúkou.
Vybavenie vzniklo na mieru domu. Stoly, police, kuchyňa boli vyrobené vo vlastnej dielni. Kovové doplnky aj sedacie súpravy neďaleko. Typové produkty sú skôr výnimkou - stoličky Ton, Audo alebo LD Seating a vybavenie v kanceláriách.
Dizajn nábytku neodvádza pozornosť, dekorácia takmer chýba. Priestor napĺňajú predovšetkým všadeprítomné výhľady do krajiny a sila zvonku vpustená. To dotvára momenty priestoru. Štruktúry, svetlo, tma, proporcie. Výšky, rytmus, prechody medzi otvoreným a uzavretým. Prekvapenie.
Z prírody do kultúry
Tam, kde sily prírody nedosiahli, prichádzajú tri umelecko-dizajnérske vstupy, ktoré ďalej rozvíjajú vzťah prírody a domu. Vznikli z debát o celkovej atmosfére a jej rozvinutí.
Jednoduchá záhrada
Záhrada, ktorá dom obklopuje, je pokračovaním okolitej prírody. Vysadená bola zo stromov a rastlín z blízkeho okolia. Duby, jedľa, briezky, lipa. Lúka s ovocným sadom. Jablone, trnky, čerešne. Na betónovej prístavbe nízke borovice a lesné jahody. Aj ruža šípková alebo hloh.
Súvisiace články:
