Slávne vily Prahy. Akú majú históriu a čo ukrývajú?

Dvojvila bratov Čapkov: dom národných umelcov

Začneme uprostred pokojnej štvrte na pražských Vinohradoch, kde sa nachádza dvojvila bratov Čapkov. Rodinný dom si Čapkovia nechali postaviť v rokoch 1923–1924 podľa návrhu Ladislava Machoňa, ktorý ju navrhol v triezvom „národnom štýle“. Machoň bol dlhoročným spolupracovníkom architekta Jana Kotěru. Architektúra dvojdomu tak vychádzala z koterovského poňatia, ktoré sa vyznačovalo jednoduchým, pevným objemom, zakončeným valbovou strechou a úzkymi vikiermi.

Pamätný nápis na dome oznamuje, že „Tu žili a tvorili vynikajúci českí umelci a bojovníci proti fašizmu Josef Čapek a Karel Čapek“. Zdroj: Mgr. Andrea Holasová

Spisovateľ Karel Čapek obýval so svojim otcom pravú časť domu, ľavá pripadla bratovi Jozefovi s rodinou. Horné poschodie Karlovej polovice potom obsahovalo jeho pracovňu a podkrovie hostinskej izby. Jozef si „v štíte“ vily zriadil maliarsky ateliér. O záhradu sa starali spoločne. [1]

Po smrti bratov pripadol dom manželke Karla Čapka Oľge a neskôr jej príbuzným, ktorí sa na jar roku 2013 rozhodli svoju časť – ktorá už mala štatút nehnuteľnej kultúrnej pamiatky – predať (ako celok). Okrem domu a záhrady išlo aj o historický inventár a všetko unikátne vybavenie. Kvôli obave, že by prípadný kupec nemusel reflektovať význam vily, odkúpila vilu Praha 10 za takmer 44 miliónov. Prví návštevníci si vilu mohli pozrieť koncom roka 2021. [2]

Z miestností, v ktorých sa schádzali predstavitelia predvojnového Československa, doposiaľ nezmizol duch prvej republiky. U Karla Čapka sa schádzali tzv. legendárni piatkovníci. Zdroj: Mgr. Andrea Holasová

Rothmayerova vila: inšpirácia Stredomorím

Pokračujeme v pražských Strešoviciach – pamiatkovo chránenou Rothmayerovou vilou. Dom architekta Rothmayera a jeho manželky, textilnej výtvarníčky Boženy Rothmayerovej, bol postavený podľa vlastných plánov architekta v rokoch 1928–1929 v štýle klasicizujúcej moderny. Architekt navrhol nielen dom vrátane interiérov, ale aj záhradu, oplotenie a vonkajší nábytok. Dvojposchodová vila kombinuje prvky kvádra a valca, v ktorom je umiestnené točité schodisko. Zaujímavé je napojenie vily na verandu a záhradu s bazénom, na návrhu ktorej sa podieľala aj manželka architekta. [3]

Záhrada Rothmayerovej vily v Prahe. Zdroj: Anrephoto, Shutterstock

Stavba je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok Českej republiky. Otto Rothmayer bol významný český architekt a spolupracovník slovinského architekta Josipa Plečnika. Práve Plečnikova tvorba ovplyvnila Rothmayerov život a tvorbu. Až do roku 2008 potom býval vo vile syn architekta Rothmayera, ktorý ju následne ponúkol na odkúpenie Prahe. Nasledovala trojročná rekonštrukcia domu, ktorá sa spolu s reštaurátorskými prácami vyšplhala na 23 miliónov korún. Aj vďaka nej teraz môže objekt slúžiť ako domové múzeum so stálou expozíciou „Príbeh jedného domu a jednej rodiny“. Expozícia okrem iného pripomína osobitý štýl architektonického diela Josipa Plečnika a Otta Rothmayera. [4]

Otto Rothmayer bol žiakom slovinského architekta Josipa Plečnika. V návrhu jeho vlastnej vily je tak možné pozorovať inšpiráciu stredomorskou tradíciou. Zdroj: Anrephoto, Shutterstock

Kramárova vila: interiéry cárskeho Ruska

V najvýchodnejšom cípe Hradčian nájdete Kramárovu vilu, ktorú si nechal v rokoch 1911–1914 ako svoje sídlo postaviť politik a neskorší prvý československý predseda vlády Karel Kramář. Pri kúpe pozemku musel Kramář sľúbiť, že na mieste vyrastie iba jednoposchodová budova, ktorá nenaruší vzhľad panorámy Pražského hradu. Na oplátku za to mu mesto zabezpečilo výstavbu prístupovej cesty a inžinierskych sietí do vtedy málo obývaných končín.

Vila prvého československého predsedu vlády Karla Kramára tvorí neprehliadnuteľnú dominantu letenskej panorámy. Zdroj: Petr Svoboda, Shutterstock

Projekt vily bol spracovaný prestížnym viedenským architektom Friedrichom Ohmannom. Stavebné práce trvali necelých päť rokov. Vilu charakterizuje manzardová strecha a tiež rizality (označenie pre časť priečelia stavby, ktorá z jeho líca vystupuje po celej výške) vystupujúca z novobarokovej fasády. Interiéry boli secesne zdobené vtedajšími pedagógmi z Umeleckopriemyselnej školy v Prahe. Ich stvárnenie z časti ovplyvnila Kramářova politická orientácia na cárske Rusko a z časti fakt, že vybavenie si objednávala pani Kramářová, už razantne ovplyvnená spoluprácou s poprednými českými výtvarníkmi. Vedľa súkromných spální a pracovní tu bolo niekoľko jedální, izieb pre hostí či biliardová sála. Vila mala tiež centrálne teplovzdušné vykurovanie, domáci výťah a ďalšie vymoženosti spríjemňujúce život náročných majiteľov. Záhrada Kramářovej vily bola upravená v štýle francúzskeho parku, navrhol ju architekt František Thomayer.

Kramářovi sa do vily nasťahovali 13. mája 1915. Už o týždeň neskôr bol ale Karel Kramář zatknutý políciou a uväznený. Vila nebola obývaná až do jeho prepustenia v roku 1917. Po smrti Kramářových vilu spravovala spoločnosť Dr. Karla Kramáře, ktorý objekt prenajala Národnej galérii. V roku 1948 bola spoločnosť rozpustená a Kramářova vila pripadla štátu. Od roku 1952 spravoval objekt Úrad predsedníctva vlády a stavba postupne chátrala. Až v roku 1991 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku a v niekoľkých nasledujúcich rokoch prebiehala jeho rozsiahla rekonštrukcia. Od 18. decembra 1998 slúži budova ako oficiálna rezidencia českých premiérov.[5]

Balkón Kramářovej vily, ktorá v súčasnosti slúži ako oficiálna rezidencia českého premiéra, disponuje veľmi dekoratívnou mrežou s nápisom „Pravdou třeba proti všem!“. Zdroj: islavicek, Shutterstock

Winternitzova vila: dom s bolestivou históriou

Tento krátky zoznam pražských historických víl zakončíme na pražskom Smíchove, kde sa nachádza Winternitzova vila – dielo slávneho funkcionalistického architekta Adolfa Loosa a Karla Lhoty, ktorý sa postaral o návrh interiéru. Rodinnú vilu nechal postaviť v roku 1932 pražský právnik JUDr. Jozef Winternitz. Ide o poslednú Loosovu realizovanú budovu, ktorá má mnoho zhodných prvkov so slávnou Müllerovou vilou, a to napríklad spôsob členenia (tzv. raumplan), ktorý bol pre Loosa charakteristický. Stavba vily trvala iba rok.

Hlavná obývacia miestnosť Winternitzovej vily. Zdroj: Dietmar Rauscher, Shutterstock

Rodina vilu obývala len do roku 1941, kedy bola donútená ju pod tlakom rasovej perzekúcie previesť na Auswanderungsfond für Böhmen und Mähren (Vysťahovalecký fond). Rodina bola prevezená do Osvienčimu a od fondu kúpila vilu Obec pražská. Vile neskôr pripadla úloha materskej školy, ktorú vykonávala až do deväťdesiatych rokov. Jozefova manželka Jenny a dcéra Suzanne, ktoré vojnu prežili, sa pokúšali získať vilu späť. To sa ale podarilo až ich potomkom v 90. rokoch, ktorí dom nechali zrekonštruovať. Na renovačných návrhoch sa vtedy podieľali architekti Zdeněk Lukeš a Karel Ksandr. Od roku 2017 je vila otvorená verejnosti. Z pôvodného zariadenia vily sa zachoval iba dômyselne navrhnutý vstavaný nábytok, majitelia však postupne dopĺňajú štýlový mobiliár. [6]