Strohé geometrické krivky v tieni olivovníkov

Zadanie majiteľov autorovi stavby, gréckemu architektovi Tilemachovi Andrianopoulosovi (zo štúdia Tense Architecture Network), znelo vytvoriť jednoduchú a elegantnú stavbu, ktorá svojím duchom nadviaže tak na kontext daného miesta, do ktorého bude zasadená, ako aj na históriu Grécka. Ich predstava však nezahŕňala použitie honosných materiálov či vztýčenie stĺporadia. Majitelia si priali, aby sa dom vyznačoval skromnosťou a vyžaroval pokoru. Zároveň si priali vybudovať útočisko pred slnkom a vetrom s dôrazom na rešpekt k okoliu, najmä k ich milovaným olivovníkom.

Architekt Andrianopoulos si na splnenie vytýčených cieľov a požiadaviek majiteľov vybral tvar trojuholníka. Ten teraz prestupuje celou stavbou a to či už exteriérom, tak interiérom. Dom je inšpirovaný dynamikou neďalekého pohoria Gerania, ale tiež vľúdnym prostredím olivového hája, v ktorého strede sa nachádza. Andrianopoulos sa vo svojej tvorbe vždy sústredí na to, aby boli uspokojené všetky zásadné potreby človeka, teda či už prístup ku streche nad hlavou, tak do okolitej krajiny a k dostatku slnečného svetla. Tieto priority spojil v tomto projekte s tiež s nárokmi, ktoré si na dom kládli majitelia a vytvoril plán domu zachovávajúci dostatok súkromia, ale súčasne rozostrujúci hranice medzi exteriérom a interiérom.

Olivy a betón

Výstavba netradičného obydlia na ploche 200 m² bola realizovaná v rokoch 2014 až 2016. Lokalita nie je náhodná, ide o olivový sad s cca 300 stromami nachádzajúcimi sa zhruba 40 km od Atén, ktorý patrí rodine majiteľky už po niekoľko generácií. Ako hlavné konštrukčné materiály boli zvolené sklo a pohľadový betón, ktorý vďaka glazúre v teplom odtieni napodobňuje miestnu červenkastú pôdu. Najefektívnejšie pôsobí v podvečerných hodinách, kedy denné svetlo získava zlatistý nádych.

Vo východnom či podvečernom svetle sa betónové ohradenie vďaka svojej glazúre zafarbí do červenkastých tónov podobných farbe miestnej pôdy

Hra so svetlom

Trojuholníkový pôdorys domu je z dvoch strán tvorený betónovou „hradbou“, ktorá je miestami perforovaná. Týmito otvormi preniká do vnútra konštrukcie slnečný svit a v závislosti na konkrétnej dennej dobe, vytvára zaujímavé svetelné obrazce. Perforácia zároveň umožňuje priehľad smerom von do krajiny, zatiaľ, čo takmer plne zamedzuje prípadným nevítaným pohľadom zvonka. Hmota hradenia strategicky ukrýva všetky časti domu, v ktorých sa jeho obyvatelia dožadujú súkromia, slúžia tiež ako prostriedok tienenia niektorých miestností a vnútornej záhradnej časti.

Dômyselná dispozícia

Rezidencia je umiestnená v miernom svahu, kde spálne a kúpeľne sú z dôvodu maximalizácie intimity, umiestnené v jeho spodnej časti, zatiaľ čo spoločné priestory vo vyšších úrovniach. Svahu sa prispôsobuje aj strecha a obvodové betónové ohradenie, ktoré sú preto naklonené (výsledkom sú jeho steny sformované do tvaru lichobežníka). Hneď za vstupnou bránkou, ktorá predstavuje južný vrchol trojuholníka, sa nachádza prvý a menší vnútorný dvor, posiaty niekoľkými kruhovými ostrovčekmi zelene. Východným koridorom z neho vedie úzka cestička (pozdĺž prvej zastrešenej časti), ktorá ústi na druhom, väčšom dvore. Z toho je umožnený priamy vstup do rozľahlej spoločenskej miestnosti. Druhá chodba potom poskytuje veľké množstvo vstavaných úložných priestorov a poskytuje zasklením plne krytý vstup do spálňovej časti. Izby sú tu situované tak, aby boli chránené betónovým hradením, ktoré rozptyľuje slnečné žiarenie. Aj preto je tu v lete zachované chladné vnútorné prostredie.

Spálňová časť domu je umiestnená v najnižšej úrovni, aby bola zachovaná intimita súkromných priestorov. Ponúka pritom výhľad na menšie dvorček

V obklopení zelene

Zastrešená časť domu využíva krytiny v podobe zelene, ktorá zahŕňa hneď niekoľko pôvodných rastlinných druhov typických pre túto grécku oblasť (levanduľu, slamihu taliansku či tymian). Vďaka šikmej vegetačnej streche je dom úspešne začlenený do krajiny. Flora sa v priebehu roka mení a ponúka v každom období iný pohľad. Zelená strecha samozrejme funguje tiež ako účinná tepelno-izolačná vrstva. Hlinená mäsa a hlboké rastlinné previsy spolu s plne otvárateľnou sklenenou stenou na severnej strane domu, zaisťujú príjemnú klímu v interiéri. Toto posuvné zasklenie, spoločne s vybudovanými dvoma dvormi vnútri hradenia, zaisťujú prirodzenú a efektívnu ventiláciu a presvetlenosť interiérov domu.

Strecha je pokrytá lokálnymi druhmi rastlín, ktoré sa slobodne rozrastajú a rozostrujú tak hranice medzi domom a exteriérom

Zeleň a voda ako regulátory mikroklímy

Nielen zeleň na streche a v okolí domu, ale aj vodný prvok napomáha regulovať tunajšiu mikroklímu. Bola využitá voda z neďalekej starovekej studne, ktorá vďaka vytesanému betónovému kanáliku permanentne cirkuluje okolo domu. Pridanou hodnotou je príjemný akustický podtext, okrem toho, voda slúži ako napájadlo pre vtáky či hmyz. Malé jazierko sformované v susedstve jedného z rohov domu, na ktoré je výhľad z obývacej izby, používajú majitelia pri letných horúčavách aj na osvieženie.

Staroveká studňa, poblíž domu, slúži ako zdroj vody obtekajúcej dom a napomáha udržiavať príjemnú mikroklímu

Minimalizmus, dostatok priestoru aj svetla

Dizajn interiérov je rovnako ako architektúra domu minimalistický. Pohľadový betón tvorí absolútnu väčšinu povrchov vonku aj vo vnútri. Sú takmer úplne vynechané dekoratívne prvky. Obývací priestor funguje ako spoločenská miestnosť, jedáleň a kuchyňa. V prípade potreby je možné ich od seba oddeliť polopriehľadnými závesmi. Ich letmý pohyb v prievane vytvára navyše príjemnú atmosféru. Jedáleň a kuchyňa sú prepojené dlhým mahagónovým stolom, ktorý začína originálnym závesným krbom, pokračuje jedálenskou časťou a končí ako kuchynský ostrovček s pracovnou plochou. Kuchárovi je pritom umožnené užívať si úchvatný výhľad na hory. Vynikajúci, ničím neprerušovaný rozhľad do krajiny je docielený, okrem iného, aj vďaka postupne sa zdvíhajúcemu strešnému presahu za oknami.

Rozľahlú spoločenskú miestnosť je možné ľahko rozdeliť na tri časti pomocou integrovaných závesov

V súlade s prírodou

Dom izolovaný od mesta a civilizácie je tvorený ťažkou hmotou betónu a veľkoformátovým zasklením. Podstatnú úlohu tu hrajú rastliny, ktorým je poskytnutá maximálna sloboda. Časom sa rozrastú natoľko, že prepoja stavbu s okolím, až vznikne jednoliaty ekosystém. Použité materiály aj vegetácie navyše uľahčujú údržbu. Ide o skutočne ojedinelý objekt, ktorý fakticky diktuje svojim obyvateľom, aký životný štýl zvoliť. A oni sa, ako novodobí pustovníci v nádeji na symbiózu s prírodou a krajinou, ľahko podvolia.