Balkón je vyvýšená predsadená konštrukcia so zábradlím, obvykle vyčnievajúca z priečelia, prístupná z budovy dverami a otvorená do vonkajšieho priestoru. Môže byť krytý, zasklený a sčasti alebo úplne zapustený do steny budovy, takže konštrukčne predstavuje kombináciu balkónovej konzoly a lodžie. Hlavný rozdiel medzi balkónom a lodžiou je teda v konštrukcii. Balkón je predsadená konštrukcia, prečnievajúca cez nosnú stenu. Zatiaľ, čo lodžia z obvodového múru nevystupuje. Jednoducho povedané, jedná sa o zahryznutý balkón ohraničujúci murivo zo štyroch strán.
Názov balkón prišiel do slovenčiny cez nemčinu, francúzštinu a taliančinu, pôvodne pochádza z germánskeho balke, trám.
História
Obľuba balkónov začala v talianskej renesancii, kde balkón slúžil jednak na pobyt na čerstvom vzduchu a slnku, ale zároveň predstavoval ozdobu budovy. Svoje uplatnenie balkóny našli už vtedy aj v interiéroch, a to v podobe lóží v divadlách, neskôr koncertných a kongresových sálach či dnes aj v športových štadiónoch. Podobné konštrukcie v kostoloch a modlitebniach sa nazývajú empora (pre veriacich, často po stranách) alebo kruchta (pre hudobníkov a spevákov, v zadnej časti lode).
Počiatok krytých balkónov spadá do barokovej doby, tieto balkóny potom dominujú v 19. storočí. V 20. storočí prevláda civilné využitie balkónov na pobyt na slnku, napríklad v záhradných vilách. V hromadnej bytovej výstavbe od polovice 20. storočia bývajú balkóny navyše sčasti alebo úplne zapustené, na prízemí aj prípadne zamrežované.
Balkóny môžu slúžiť aj na ceremoniálne účely, ako napríklad prezidentský balkón na treťom nádvorí Pražského hradu, alebo balkón baziliky svätého Petra v Ríme, odkiaľ dáva požehnanie novozvolený pápež.
Konštrukcia balkónov
Pri plánovaní výstavby balkóna je v prvom rade dôležitý individuálny projekt, v ktorom sa starostlivo uvážia všetky aspekty a to už spomínaný pôdorys domu, jeho plocha, využiteľnosť budúcich priestorov a orientácia voči svetovým stranám. Tá zohráva veľkú úlohu pri správnej voľbe konštrukčného systému, najmä prevádzkového súvrstvia.
Všetky možnosti vychádzajú práve z konštrukčného systému budovy. V minulosti sa používali hlavne konzoly (tzv. krakorce) z kameňa, z dreva alebo kovu (neskôr zo železobetónu), dnes sa aplikujú prefabrikované konštrukcie a dosky, votknuté do pozdĺžneho nosného múru. Pri budovaní balkóna je potrebné vychádzať z celkového statického zaistenia budovy. Existuje samozrejme riešenie dodatočného „prilepenia” balkóna alebo predsadenej lodžie k existujúcemu objektu, tu je ale potrebné nájsť vhodný spôsob. Napríklad vybudovať samostatné základy pre prenos zaťaženia do základovej škáry atď.
Podľa veľkosti a umiestnenia nosných konštrukcií sa balkóny delia na francúzske okno, malý balkón, voľný alebo tiež predsunutý balkón, kútový balkón, čiastočne zapustený, predsadená lodžia a tzv. prebiehajúci balkón. Predsunuté balkóny rodinných domov bývajú s plným zábradlím zo všetkých strán, s otvorenou prednou stranou, s jednou zvýšenou bočnou stenou a v ďalších variantoch.
Pokiaľ plánujete výstavbu balkóna, dobre zvážte a zoberte do úvahy:
1. prevádzkovú využiteľnosť balkóna či lodžie,
2. orientáciu ku svetovým stranám,
3. zatienenie balkónu, lodžie, terasy apod.,
4. sklon pochôdzej plochy 1 až 2 % (viď text o odvodnení plôch),
5. výber stavebného prevedenia prevádzkového súvrstvia,
6. návrh a prevedenie vodotesnej izolácie, dilatácie,
7. výber a prevedenie podlahovej krytiny (dlažby, roštu, kameniny atď.),
8. balkónové dvere (predovšetkým výšku prahu),
9. bezpečnostné a hygienické hľadisko.
Podlahová krytina na balkóne
Vzhľad balkóna zásadne súvisí so vzhľadom podlahy. Nie všetky krytiny, ktoré sú vhodné na terasu, sú použiteľné aj na úpravu balkóna – napríklad betónové dosky a tiež dlažbu z jemnej kameniny je možné vzhľadom na ich hmotnosť použiť iba vtedy, ak to dovoľuje statika balkóna.
Nekomplikované je použitie dlaždíc so zámkovým systémom, dosiek z dreva alebo WPC1) a umelého trávnika. Tieto podlahové krytiny majú mnoho výhod. Ich obstaranie je lacnejšie ako nákup dlaždíc alebo dlažby z jemnej kameniny a pokládka dlaždíc so zámkovým systémom a umelého trávnika je obzvlášť jednoduchá.
Pokiaľ chcete podlahu s obzvlášť nízkymi nárokmi na údržbu, ideálna je WPC. Možno ho ľahko vyčistiť vodou a šetrným čistiacim prostriedkom. Pokládka je o niečo zložitejšia ako u dlaždíc so zámkovým systémom, ale zvládne ju aj zručný domáci majster.
Pri renovácii podlahy na balkóne je potrebné dbať na to, že vody musí mať možnosť správne odtekať. V opačnom prípade sú na balkóne po búrke nevyhnutne kaluže, ktoré budú podporovať rast rias a machov. Všeobecne by mal mať sklon 1,5 % až 2 %.
Nábytok, rastliny a ďalšie doplnky
Nemenej dôležitou súčasťou balkónov je aj nábytok a rastliny. Predovšetkým je potrebné si všetko presne zmerať a počítať aj s priestorom na doplnky a kvety. Obľúbený je v súčasnej dobe napríklad ratanový nábytok alebo drevené zostavy. Pri drevenom nábytku sa však musí myslieť na pravidelnú údržbu.
Čo sa týka kvetinovej výzdoby, treba si uvedomiť, ako veľmi je balkón slnečný alebo tienistý. Ďalej je nutné zvážiť, či budú kvetináče pripevnené na zábradlí alebo či budú na podlahe.
Na skrášlenie balkónového parapetu a ako ochrana súkromia, sú k dispozícii aj rôzne balkónové poťahy alebo balkónové zásteny. Riešením sú tiež popínavé rastliny, ktoré v kombinácii s oporami pre popínavé rastliny môžu slúžiť ako zásteny na ochranu súkromia alebo jednoducho dekoratívne rásť do výšky na stene.
Zabúdať by sa nemalo ani na ochranu pred slnkom. Najjednoduchším variantom je slnečník. Ľahko sa montuje a demontuje. Je tiež veľmi flexibilný s ohľadom na priebeh slnka na oblohe a má veľké rozpätie. Nevýhodou je rozmerný podstavec a to, že slnečník je často náchylný na vietor.
Možnosťou je aj slnečná plachta hodiaca sa predovšetkým pre väčšie balkóny a terasy. Je odolná voči nárazovému vetru a ohrozuje ju iba rýchlosť vyššia ako 50 kilometrov za hodinu. Pri vertikálnej inštalácii chráni nielen pred slnkom, ale aj pred bočným vetrom. Nevýhodou slnečnej plachty je nákladná montáž. Riešenie predstavuje aj markíza, ale tá je vhodná najmä pre domy s terasou z dôvodu trvalej inštalácie.
Bezpečnostné kritériá balkónov
Týkajú sa predovšetkým zábradlia ako trvalej konštrukcie určenej na ochranu proti neúmyselnému pádu z voľného okraja plochy. Zábradlie sa spravidla zhotovuje zo stĺpikov, madiel, zábradlovej výplne a niekedy aj zábradlovej zarážky. Možno sa samozrejme (hlavne u starších domov) stretnúť aj s murovaným či betónovým zábradlím, avšak aj tieto riešenia musia spĺňať normou predpísané kritériá. Výška sa pohybuje v rozmedzí od 900 do 1 200 mm v závislosti od hĺbky voľného priestoru (zodpovedá výške voľného pádu z okraja pochôdzneho priestoru). V prípadoch, keď je dno voľného priestoru členité, nebezpečné alebo inak komplikované, postupuje sa podľa STN 74 3305, ktorá uvádza ako minimálnu výšku zábradlia 1 100 mm. Normy sa vzťahujú aj na medzery vo výplni zábradlia (zvislé a šikmé medzery medzi zvislými tyčami, tabuľovými prvkami a stĺpikmi nesmú byť väčšie ako 120 mm a medzera medzi vodorovnou pochôdznou plochou a zábradlovou výplňou pri zábradliach bez zarážky nesmie byť širšia ako 120 mm. Pri predsadenom zábradlí nesmie byť medzera medzi predsadeným zábradlím a okrajom pochôdznej plochy väčšia ako 50 mm. Stĺpiky sa s ohľadom na hydroizolačné požiadavky a celistvosť pochôdznej vrstvy kotvia do nosnej konštrukcie balkónov a lodžií zboku alebo zdola.
Zdroje:
[1] www.wikipedia.org
[2] www.dumabyt.cz
[3] www.balkony.cz
[4] www.ceskestavby.cz
[5] www.living.cz
1) WOOD-PLASTIC COMPOSITE (WPC) je moderný ekologický kompozitný materiál zložený z dreva a polyméru. Hlavnou výhodou materiálu WPC je, že si zachováva tie najlepšie vlastnosti dreva a zároveň eliminuje jeho problémy.
Čítajte tiež:
