Zrážkovú vodu dnes nevyužívajú len záhradkári, ale aj domácnosti a verejné budovy, ako sú hotely či priemyselné haly. Zachytenú dažďovú vodu možno upotrebiť či už k polievaniu záhrady, tak aj ku splachovaniu alebo praniu. Zalievanie dažďovou vodou je nielen ekologické a ekonomické, ale pre rastliny dokonca vhodnejšie ako kropenie vodou pitnou, ktorá obsahuje chlór a soli. Aj pranie v dažďovej vode má svoje výhody - jednak sa v nej lepšie rozpúšťajú pracie prostriedky a jednak v potrubí nedochádza k usadzovaniu vodného kameňa .. Veľkú službu urobí zrážková voda aj v procese kompostovania, ktoré je v poslednej dobe veľkým trendom. Vhodná je tiež na umývanie áut alebo záhradného náradia.
Klasikou sú kubíkové kontajnery
Pre zber dažďovej vody možno využiť sudy z oceľového plechu, ktoré ale môžu podliehať korózii. Z toho dôvodu sú lepším riešením sudy plastové. Modernú verziu predstavujú bezúdržové barely vylisované z pozinku alebo nerezu. Nech zvolíte akýkoľvek, je dôležité riadne ho zakryť, aby ste predišli kontaminácii vody a v lete znížili jej nežiaduci odpar na minimum. V poslednej dobe sú populárne repasované plastové kontajnery v kovovom ráme. Tie pojmú vodu z prehánok i dlhotrvajúcich dažďov. Kubíkový kontajner by mal byť nadvihnutý, aby sa pod vypúšťací ventil vošla ešte kanva. [1]>
Podzemné nádrže je možné využívať po celý rok
Cenovo nákladnejším variantom je zber vody do podzemných nádrží, čím je možné celý systém elegantne skryť. Inštalujú sa do nezamŕzajúcej hĺbky, a tak je možné využívať ich po celý rok. Na rozdiel od nadzemných nádrží majú výhodu vo výrazne nižšej kazivosti vody. Na nádrže navyše bude prispievať štát z dotačného programu Zelená obnova. (Prioritami ministerstva sú zelená obnova rodinných domov, adaptácia na zmenu klímy a dekarbonizácia priemyslu. Informoval o tom 9. marca minister životného prostredia Ján Budaj. Najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur, pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov. Ministerstvo životného prostredia pripravilo projekt s názvom „Zelené domy“, ktorého ambíciou je podporiť 40-tisíc projektov obnovy rodinných domov.)
Bežná nádrž vyjde na 600 – 800 Eur vrátane DPH. Veľkosť nádrže sa odvíja od plochy odvodňovanej strechy, množstvo zrážok v lokalite či účelu využívania dažďovej vody. Pre rodinné domy sú vhodné monolitické plastové nádrže, pre väčšie objekty je možné riešiť akumulačnú nádrž obalením vsakovacích blokov hydroizolačnou fóliou. Tento typ je cenovo dostupný a oproti iným nádržiam (napríklad betónovým) má výhodu v ľahšej montáži.
Zadržiavanie vody
Pozadu dnes v tomto ohľade nezostávajú ani priemyselné a logistické nehnuteľnosti. Časy, kedy bolo snahou projektantov odviesť zrážkovú vodu rýchlo do kanalizácie, sú preč. Dnes je naopak cieľom zachytiť čo najväčšie množstvo dažďovej vody a využiť ju vo vnútri budovy alebo na vlastnom pozemku. Najčastejšie sa k tomu používajú tzv. zasakovacie vankúše. Ide o systém zložený zo štrkového lôžka, geotextílie a drenážneho potrubia. Na zadržanie dažďovej vody poslúžia samozrejme aj retenčné nádrže, ktoré sa hodia na prácu s vodou, ktorú nemožno vsakovať. Ďalším spôsobom je systém takzvaných obrátených studní, ktorý sa používa v miestach, kde je podložie vhodné pre vsakovanie vo väčšej hĺbke. Ide o kombináciu retenčnej nádrže spoločne s kopanými či vŕtanými studňami. Steny studne sú vystužené oceľovým potrubím alebo betónovými tvarovkami. Dno studne sa následne vysype štrkom, ktorý slúži ako podložie pre vsakovanie vody v podzemnom rezervoári. [2]>
Hotel v Birminghame ročne ušetrí až 780 m³ vody
O ekologickú zodpovednosť sa dnes snažia aj hotely a ďalšie ubytovacie zariadenia, pretože si začínajú uvedomovať, aký dopad má ich prevádzka na životné prostredie. Jedným z takých je napríklad Hotel Ibis v Birminghame, ktorý spadá pod francúzsku nadnárodnú spoločnosť, ktorá sa v rámci svojej stratégie dlhodobo snaží o šetrný prístup k životnému prostrediu. Rovnako ako ostatné veľké hotely má aj tento - so svojimi 250 izbami - značnú spotrebu vody. Vedenie hotela sa preto rozhodlo zriadiť na streche budovy odtokový systém, ktorý zrážkovú vodu odvádza do zásobníkov. Zber dažďovej vody pomáha hotelu znížiť spotrebu pitnej vody až o 780 m³ ročne, teda asi o 10 percent. Načerpaná dažďová voda sa v hoteli používa na splachovanie toaliet, k bežným upratovacím činnostiam a podobne. [3]>
Ako sme na tom v Čechách a na Slovensku?
Aj u nás nájdeme ekologicky zodpovedné hotely, ktoré sú označované ako eco friendly a priemyselné haly využívajúce či už systémy úspory vody, tak aj samotnú dažďovú vodu. Príkladom v Čechách môže byť napríklad nedávno dokončená hala v Týništi nad Orlicí v Královéhradeckom kraji, ktorá slúži na výrobu katalyzátorových komponentov. Keďže stojí na ílovitom podloží a vodu nebolo možné vsakovať, bola v areáli vybudovaná retenčná nádrž s veľkosťou 900 m³, ktorá zlepšuje odtokové pomery na danom území. Japonská spoločnosť Cataler Corporation, ktorej budova patrí, využíva predčistenú dažďovú vodu aj vo svojej technológii. Technologická voda je čistená vo vlastnej čističke odpadových vôd a ďalej je zvádzaná do podzemnej retenčnej nádrže. Na ňu je napojený systém drenážneho potrubia, ktorý je vykonaný po celom obvode objektu. Voda z retenčnej nádrže je ďalej využívaná pre závlahový systém, tak aj pre doplňovanie požiarnej nádrže. Až prebytočná voda odteká do priepustku a odtiaľ ďalej do neďalekej vodnej nádrže. [4]>
Zdroje:
zahradkarskaporadna.cz
logistika.ihned.cz
www.resourceefficient.eu
www.projektlogin.com
