PREFA: Strecha, fasáda a príslušenstvo sú navzájom dokonale zosúladené.
vyhľadávanie
Dnes je 16.11.

Zelenšie a kompaktnejšie mestá ako odpoveď na klimatické zmeny

Zverejnené: 8. 9. 2019

Vysychanie a prehrievanie miest patrí k najvýznamnejším problémom dneška. Aby sme im mohli čeliť, stačí zmeniť myslenie a znovu sa naučiť to, čo vedeli už naši predkovia – využívať vodu, zem, slnko a vzduch k svojmu prospechu, avšak s pomocou moderných technológií.

Stavať husto a do výšky

Napr. v Čechách sa každý deň zastavia takmer desať hektárov pôdy. Pri plánovaní nových štvrtí je potrebné si uvedomiť, že hustejšia zástavba aj výstavby do výšky znamenajú úsporu priestoru, nižšie verejné výdaje na služby a tiež – pokiaľ sa jedná o lokality, ktoré sú vybavené verejnou dopravou – aj menej individuálnej dopravy a tým aj menej CO2. Pretože budovy v mestách často fungujú ako radiátory, je vhodné využívať verejné priestranstvá k vysadeniu stromov a budovaniu vodných parkov, ktoré napomáhajú ochladzovaniu ovzdušia. Napríklad platan dokáže za deň odpariť asi 150 až 200 litrov vody a práve jej odparovanie spôsobuje ochladzovanie vzduchu. Mestá aj investori musia budovať vodné prvky a prostredníctvom vsakovacích telies a retenčných a akumulačných nádrží sa snažiť, aby dažďová voda neodtekala bez úžitku do kanalizácie.

Zelené strechy a fasády

Ekologickým riešením prehrievania miest sa v posledných rokoch stávajú takzvané zelené stavby. Strechy osadené zeleňou dokážu v lete ochrániť byty pred horúčavou a v zime pred chladom, ochladzujú a zvlhčujú vzduch v okolí bytových domov, pohlcujú prach a znižujú hlučnosť. Jeden meter štvorcový zelenej fasády alebo strechy navyše dokáže zadržať až 38 litrov vody a teplotný rozdiel medzi plechovou a zelenou strechou činí 40 stupňov Celzia. Hlavne v prípade extenzívnych (bezúdržbových) striech nejde o opatrenie nijako investične ani prevádzkovo nákladné a developérov väčšinou nie je potrebné k ich využitiu nútiť.

Jeden meter štvorcový zelenej fasády alebo strechy dokáže zadržať až 38 litrov vody a teplotný rozdiel medzi plechovou a zelenou strechou činí 40 stupňov Celzia.
Jeden meter štvorcový zelenej fasády alebo strechy dokáže zadržať až 38 litrov vody a teplotný rozdiel medzi plechovou a zelenou strechou činí 40 stupňov Celzia.

Nápad zakomponovať zelené strechy do Pražských stavebných predpisov (PSP) ako povinnosť preto nie je ideálna. „PSP po novom definovali kedysi neexistujúce požiadavky na zhromažďovanie a výsadbové pásy. To je ich hlavnou úlohou. Mieru zelene na stavebných pozemkoch v Prahe určuje súčasný územný plán. To je myslím dostatočne,“ súdi Pavel Hnilička, jeden z autorov PSP a člen Združenie pre architektúru a rozvoj (SAR). Navyše v momente, kde by sa paušálne zaviedlo, že strechy majú byť zelené, prvý, kto to povedie, že to nie je možné, bude pamiatková starostlivosť.

V poslednom čase sa témou stávajú tiež zelené fasády. V ich masovom rozšírení zatiaľ bráni ich konštrukčná, investičná a údržbová náročnosť. To môže byť problém napríklad u bytových domov, kde sa na správe spoločných priestorov musia dohodnúť niekedy až desiatky majiteľov bytov.

Aj v Čechách však vznikajú projekty, na ktorých investori spolupracujú s výskumníkmi z univerzít a snažia sa nájsť riešenie, ktoré by bolo komerčne udržateľné a čo možno najviac „samoobslužné“. Na jednom takom spolupracuje Zdeněk Fránek, architekt a člen SAR. V Slavkove pri Brne navrhol pre firmu Liko-S „živú“ kancelársku a priemyslovú budovu, ktorá využíva k zavlažovaniu zelených striech a fasád zadržanú dažďovú aj prečistenú odpadovú vodu. „Chlad, ktorý z takej fasády vyžaruje, je úžasný. Naopak u skla býva päťdesiať aj viac stupňov. A ten pocit, ako sa z nej vyparuje voňavá voda, ktorá na počudovanie tečie cez koreňovú čistiareň zo sociálnych zariadení a z kuchyne dokonale vyčistená...Ako lúka nastojato,“ hovorí Fránek.

Živá kancelárska a priemyslová budova Liko-Vo
Živá kancelárska a priemyslová budova Liko-Vo

Riešenie hľadá aj Praha a Bratislava

Po vzore západných miest sa k zodpovednosti za životné prostredie a klimatickú zmenu prihlásila aj Praha a Bratislava. Krátko pred letnými prázdninami prijali zástupcovia ambicióznych záväzok, že do roku 2030 hlavné mesto zníži množstvo emisií oxidu uhličitého o 45 percent a do roku 2050 by metropola mala byť celkom bezuhlíková. Ako to dosiahne, zatiaľ nie je jasné. Hovorí sa o výstavbe bioplynovej stanice, zavedenie mýta v centre mesta, odoberanie zelenej elektriny či podpore elektromobility. Praha chce šetrnejšie hospodáriť s dažďovou a odpadovou vodou, podporovať zelené strechy alebo vysádzať stromy.

Praha chce šetrnejšie hospodáriť s dažďovou a odpadovou vodou, podporovať zelené strechy alebo sadiť stromy.
Praha chce šetrnejšie hospodáriť s dažďovou a odpadovou vodou, podporovať zelené strechy alebo sadiť stromy.

Autor: Čerpané z časopisu INTRO
Foto: Archív firmy
reklama

Nové

Veľkoformátové zasklenie premyslené do detailu

Veľkoformátové zasklenie premyslené do detailu

Zverejnené 15.11. Sklo dnes formuje podobu modernej architektúry. Jeho obľuba rastie as ňou aj rozsah presklených plôch, ktoré sa stávajú kľúčovým designovým prvkom. Tento trend však prináša nové technické výzvy: veľké zasklenie musí zvládnuť nielen minimalizovať… ísť na článok

Najlepšia stavba Česka je v Jihlave. Horácka aréna si odniesla hneď dve ceny

Najlepšia stavba Česka je v Jihlave. Horácka aréna si odniesla hneď dve ceny

Zverejnené 14.11. Česká cena za architektúru 2026 pozná svojho víťaza! Hlavné ocenenie aj Cenu verejnosti si odniesla Horácka multifunkčná aréna v Jihlave od štúdia CHYBIK+KRISTOF. Večer ponúkol nielen prehliadku najlepších českých realizácií, ale aj české pesničky,… ísť na článok

Najväčšia tepelná strata môže byť v garáži. Desať minút víkendovej kontroly pomôže ušetriť desiatky eur na kúrení

Najväčšia tepelná strata môže byť v garáži. Desať minút víkendovej kontroly pomôže ušetriť desiatky eur na kúrení

Zverejnené 13.11. Servis kotla ani výhodnejšia cena energií ešte nezaručujú nižšie účty za vykurovanie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pre rok 2026 vyčíslil priemerný medziročný rast koncových cien elektriny o 2,78 percenta a pri plyne približne o tretinu… ísť na článok

reklama