THERMO|SOLAR - slnečné termické kolektory a kotly na biomasu
vyhľadávanie
Dnes je 12.7.

Zelenšie a kompaktnejšie mestá ako odpoveď na klimatické zmeny

Zverejnené: 8. 9. 2019

Vysychanie a prehrievanie miest patrí k najvýznamnejším problémom dneška. Aby sme im mohli čeliť, stačí zmeniť myslenie a znovu sa naučiť to, čo vedeli už naši predkovia – využívať vodu, zem, slnko a vzduch k svojmu prospechu, avšak s pomocou moderných technológií.

Stavať husto a do výšky

Napr. v Čechách sa každý deň zastavia takmer desať hektárov pôdy. Pri plánovaní nových štvrtí je potrebné si uvedomiť, že hustejšia zástavba aj výstavby do výšky znamenajú úsporu priestoru, nižšie verejné výdaje na služby a tiež – pokiaľ sa jedná o lokality, ktoré sú vybavené verejnou dopravou – aj menej individuálnej dopravy a tým aj menej CO2. Pretože budovy v mestách často fungujú ako radiátory, je vhodné využívať verejné priestranstvá k vysadeniu stromov a budovaniu vodných parkov, ktoré napomáhajú ochladzovaniu ovzdušia. Napríklad platan dokáže za deň odpariť asi 150 až 200 litrov vody a práve jej odparovanie spôsobuje ochladzovanie vzduchu. Mestá aj investori musia budovať vodné prvky a prostredníctvom vsakovacích telies a retenčných a akumulačných nádrží sa snažiť, aby dažďová voda neodtekala bez úžitku do kanalizácie.

Zelené strechy a fasády

Ekologickým riešením prehrievania miest sa v posledných rokoch stávajú takzvané zelené stavby. Strechy osadené zeleňou dokážu v lete ochrániť byty pred horúčavou a v zime pred chladom, ochladzujú a zvlhčujú vzduch v okolí bytových domov, pohlcujú prach a znižujú hlučnosť. Jeden meter štvorcový zelenej fasády alebo strechy navyše dokáže zadržať až 38 litrov vody a teplotný rozdiel medzi plechovou a zelenou strechou činí 40 stupňov Celzia. Hlavne v prípade extenzívnych (bezúdržbových) striech nejde o opatrenie nijako investične ani prevádzkovo nákladné a developérov väčšinou nie je potrebné k ich využitiu nútiť.

Jeden meter štvorcový zelenej fasády alebo strechy dokáže zadržať až 38 litrov vody a teplotný rozdiel medzi plechovou a zelenou strechou činí 40 stupňov Celzia.
Jeden meter štvorcový zelenej fasády alebo strechy dokáže zadržať až 38 litrov vody a teplotný rozdiel medzi plechovou a zelenou strechou činí 40 stupňov Celzia.

Nápad zakomponovať zelené strechy do Pražských stavebných predpisov (PSP) ako povinnosť preto nie je ideálna. „PSP po novom definovali kedysi neexistujúce požiadavky na zhromažďovanie a výsadbové pásy. To je ich hlavnou úlohou. Mieru zelene na stavebných pozemkoch v Prahe určuje súčasný územný plán. To je myslím dostatočne,“ súdi Pavel Hnilička, jeden z autorov PSP a člen Združenie pre architektúru a rozvoj (SAR). Navyše v momente, kde by sa paušálne zaviedlo, že strechy majú byť zelené, prvý, kto to povedie, že to nie je možné, bude pamiatková starostlivosť.

V poslednom čase sa témou stávajú tiež zelené fasády. V ich masovom rozšírení zatiaľ bráni ich konštrukčná, investičná a údržbová náročnosť. To môže byť problém napríklad u bytových domov, kde sa na správe spoločných priestorov musia dohodnúť niekedy až desiatky majiteľov bytov.

Aj v Čechách však vznikajú projekty, na ktorých investori spolupracujú s výskumníkmi z univerzít a snažia sa nájsť riešenie, ktoré by bolo komerčne udržateľné a čo možno najviac „samoobslužné“. Na jednom takom spolupracuje Zdeněk Fránek, architekt a člen SAR. V Slavkove pri Brne navrhol pre firmu Liko-S „živú“ kancelársku a priemyslovú budovu, ktorá využíva k zavlažovaniu zelených striech a fasád zadržanú dažďovú aj prečistenú odpadovú vodu. „Chlad, ktorý z takej fasády vyžaruje, je úžasný. Naopak u skla býva päťdesiať aj viac stupňov. A ten pocit, ako sa z nej vyparuje voňavá voda, ktorá na počudovanie tečie cez koreňovú čistiareň zo sociálnych zariadení a z kuchyne dokonale vyčistená...Ako lúka nastojato,“ hovorí Fránek.

Živá kancelárska a priemyslová budova Liko-Vo
Živá kancelárska a priemyslová budova Liko-Vo

Riešenie hľadá aj Praha a Bratislava

Po vzore západných miest sa k zodpovednosti za životné prostredie a klimatickú zmenu prihlásila aj Praha a Bratislava. Krátko pred letnými prázdninami prijali zástupcovia ambicióznych záväzok, že do roku 2030 hlavné mesto zníži množstvo emisií oxidu uhličitého o 45 percent a do roku 2050 by metropola mala byť celkom bezuhlíková. Ako to dosiahne, zatiaľ nie je jasné. Hovorí sa o výstavbe bioplynovej stanice, zavedenie mýta v centre mesta, odoberanie zelenej elektriny či podpore elektromobility. Praha chce šetrnejšie hospodáriť s dažďovou a odpadovou vodou, podporovať zelené strechy alebo vysádzať stromy.

Praha chce šetrnejšie hospodáriť s dažďovou a odpadovou vodou, podporovať zelené strechy alebo sadiť stromy.
Praha chce šetrnejšie hospodáriť s dažďovou a odpadovou vodou, podporovať zelené strechy alebo sadiť stromy.

Autor: Čerpané z časopisu INTRO
Foto: Archív firmy
reklama

Nové

Čo robiť so solárnym systémom v horúčavách a počas dovolenky

Čo robiť so solárnym systémom v horúčavách a počas dovolenky

Zverejnené 6.7. THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o. vám poradí ako správne spravovať solárny systém a slnečné kolektory počas tropických horúčav a dovolenky, keď je v domácnosti nižšia alebo žiadna spotreba teplej vody. Vtedy je vhodné vykonať preventívne opatrenia, ktoré… ísť na článok

Šestica študentských tímov mieri do národného finále s modelmi pavilónov pre EXPO

Šestica študentských tímov mieri do národného finále s modelmi pavilónov pre EXPO

Zverejnené 11.7. Stredné školy z Námestova, Nitry a Popradu postúpili do národného finále 17. ročníka súťaže Modelium 2025. Ich úlohou bolo vytvoriť z vlnitej lepenky originálny model národného pavilónu pre svetovú výstavu EXPO. Súťaž organizuje medzinárodná… ísť na článok

Klenot neskorej gotiky: Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore

Klenot neskorej gotiky: Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore

Zverejnené 10.7. Kutná Hora je právom považovaná za pokladnicu krajiny, jej bohatstvo prispievalo k rozmachu českého kráľovstva. Chrám svätej Barbory je stavba, ktorej nádhera dodnes svedčí o sláve a bohatstve tohto mesta, ale aj o hlbokej zbožnosti svojich tvorcov. ísť na článok

reklama