Stavať husto a do výšky
Napr. v Čechách sa každý deň zastavia takmer desať hektárov pôdy. Pri plánovaní nových štvrtí je potrebné si uvedomiť, že hustejšia zástavba aj výstavby do výšky znamenajú úsporu priestoru, nižšie verejné výdaje na služby a tiež – pokiaľ sa jedná o lokality, ktoré sú vybavené verejnou dopravou – aj menej individuálnej dopravy a tým aj menej CO2. Pretože budovy v mestách často fungujú ako radiátory, je vhodné využívať verejné priestranstvá k vysadeniu stromov a budovaniu vodných parkov, ktoré napomáhajú ochladzovaniu ovzdušia. Napríklad platan dokáže za deň odpariť asi 150 až 200 litrov vody a práve jej odparovanie spôsobuje ochladzovanie vzduchu. Mestá aj investori musia budovať vodné prvky a prostredníctvom vsakovacích telies a retenčných a akumulačných nádrží sa snažiť, aby dažďová voda neodtekala bez úžitku do kanalizácie.
Zelené strechy a fasády
Ekologickým riešením prehrievania miest sa v posledných rokoch stávajú takzvané zelené stavby. Strechy osadené zeleňou dokážu v lete ochrániť byty pred horúčavou a v zime pred chladom, ochladzujú a zvlhčujú vzduch v okolí bytových domov, pohlcujú prach a znižujú hlučnosť. Jeden meter štvorcový zelenej fasády alebo strechy navyše dokáže zadržať až 38 litrov vody a teplotný rozdiel medzi plechovou a zelenou strechou činí 40 stupňov Celzia. Hlavne v prípade extenzívnych (bezúdržbových) striech nejde o opatrenie nijako investične ani prevádzkovo nákladné a developérov väčšinou nie je potrebné k ich využitiu nútiť.
Nápad zakomponovať zelené strechy do Pražských stavebných predpisov (PSP) ako povinnosť preto nie je ideálna. „PSP po novom definovali kedysi neexistujúce požiadavky na zhromažďovanie a výsadbové pásy. To je ich hlavnou úlohou. Mieru zelene na stavebných pozemkoch v Prahe určuje súčasný územný plán. To je myslím dostatočne,“ súdi Pavel Hnilička, jeden z autorov PSP a člen Združenie pre architektúru a rozvoj (SAR). Navyše v momente, kde by sa paušálne zaviedlo, že strechy majú byť zelené, prvý, kto to povedie, že to nie je možné, bude pamiatková starostlivosť.
V poslednom čase sa témou stávajú tiež zelené fasády. V ich masovom rozšírení zatiaľ bráni ich konštrukčná, investičná a údržbová náročnosť. To môže byť problém napríklad u bytových domov, kde sa na správe spoločných priestorov musia dohodnúť niekedy až desiatky majiteľov bytov.
Aj v Čechách však vznikajú projekty, na ktorých investori spolupracujú s výskumníkmi z univerzít a snažia sa nájsť riešenie, ktoré by bolo komerčne udržateľné a čo možno najviac „samoobslužné“. Na jednom takom spolupracuje Zdeněk Fránek, architekt a člen SAR. V Slavkove pri Brne navrhol pre firmu Liko-S „živú“ kancelársku a priemyslovú budovu, ktorá využíva k zavlažovaniu zelených striech a fasád zadržanú dažďovú aj prečistenú odpadovú vodu. „Chlad, ktorý z takej fasády vyžaruje, je úžasný. Naopak u skla býva päťdesiať aj viac stupňov. A ten pocit, ako sa z nej vyparuje voňavá voda, ktorá na počudovanie tečie cez koreňovú čistiareň zo sociálnych zariadení a z kuchyne dokonale vyčistená...Ako lúka nastojato,“ hovorí Fránek.
Riešenie hľadá aj Praha a Bratislava
Po vzore západných miest sa k zodpovednosti za životné prostredie a klimatickú zmenu prihlásila aj Praha a Bratislava. Krátko pred letnými prázdninami prijali zástupcovia ambicióznych záväzok, že do roku 2030 hlavné mesto zníži množstvo emisií oxidu uhličitého o 45 percent a do roku 2050 by metropola mala byť celkom bezuhlíková. Ako to dosiahne, zatiaľ nie je jasné. Hovorí sa o výstavbe bioplynovej stanice, zavedenie mýta v centre mesta, odoberanie zelenej elektriny či podpore elektromobility. Praha chce šetrnejšie hospodáriť s dažďovou a odpadovou vodou, podporovať zelené strechy alebo vysádzať stromy.
