Winternitzove automatické mlyny v Pardubiciach s ich monumentálnym oblúkom sú jednou z prvotín architekta Josefa Gočára (1880–1945). Areál, ktorý v priebehu 20. storočia prešiel niekoľkými stavebnými úpravami, ukončil svoju priemyselnú prevádzku v roku 2013. Prvá dokončená etapa rozsiahlej a intenzívnej rekonštrukcie (2019 – 2023) následne premenila pôvodné objekty na centrum umenia, vzdelávania a stretávania. Začiatok druhej etapy prestavby Automatických mlynov je naplánovaný na rok 2025 a zahrnie výstavbu bytových a komerčných objektov, ktoré majú byť dokončené približne v roku 2026. Táto druhá fáza projektu má za cieľ uzavrieť areál z východnej strany a vytvoriť mestskú štvrť s občianskou vybavenosťou.
Myšlienkou je vybudovať mestský priestor, ktorý bude žiť po celý deň
Pri projekte stál od samotného začiatku jeho vtedajší majiteľ - architekt Lukáš Smetana. Na celkovej premene sa podieľal okrem neho a zástupcov mesta i kraja tím ľudí zo známych architektonických štúdií: Ing. arch. Zdenek Balík so svojim ateliérom Zette, Ing. arch. Jan Šépka a Šépka architekti, Ing. arch. Petr Všetečka a jeho kolegovia z TRANSAT architekti a Prokš Přikryl architekti. Nadácia Automatické mlyny manželov Smetanových našla svoje miesto v bývalom obilnom sile, o ktorého konverziu a vznik viacúčelového sálu sa postarali Prokš Přikryl architekti. Vo veľkorysej hlavnej mlynskej budove pôsobí krajská Gočárova galéria a rovnako ako u pôvodného obilného sila aj tu dbali architekti z ateliéru TRANSAT architekti pod vedením Petra Všetečky o zachovaní charakteru pôvodnej stavby. Parter Východočeskej galérie sa napája na novo vzniknutom Mlynskom nádvorí, autori riešenia verejných priestranstiev sú architekti z ateliéru Šépka architekti, ktorí stoja za novostavbou Centrálnych polytechnických dielní s galériou GAMPA.
Architektonické riešenie rešpektuje industriál aj českú modernu
Za architektonickým návrhom obnovy hlavnej historickej budovy stojí Ing. arch. Petr Všetečka a jeho kolegovia zo štúdia TRANSAT architekti. Investorom bol Pardubický kraj, stavbu zhotovila Spoločnosť pre obnovu Automatických mlynov v Pardubiciach, ktorú tvoril líder Metrostav a.s. spoločne s firmou Chládek a Tintěra, Pardubice a.s. Architekti pristúpili k projektu ako k šetrnej konverzii historickej budovy na univerzálny výstavný priestor s parametrami galérie umenia. Riešenie prevažne zachováva a konzervuje pôvodnú konštrukciu z prvej tretiny 20. storočia. Odstraňuje niektoré kompozične chybné neskoršie prístavby (napr. schodisko zo štyridsiatych rokov, dvorné prístrešky) a oplotenie k rieke, aby bolo možné otvoriť vstupnú halu k náplavke a do nádvoria. Ponecháva s minimom zásahov severnú prístavbu síl zo začiatku šesťdesiatych rokov ako rezervu pre budúci rozvoj galérie.
„K Winternitzovým mlynom sme sa dostali v roku 2016 a tá práca mala pomerne rýchly sled, okrem iného preto, že bolo potrebné koordinovať viac projektov v relatívne malom území. Navrhnúť galériu je pre architekta vždy krásne zadanie, tu navyše v myšlienkovom dialógu s pôvodným autorom. Zaujímavá bola aj spolupráca s ďalšími ateliérmi. V prípade rekonštrukcie hlavnej budovy Automatických mlynov sme si premenu priestorovej štruktúry vnútrajšku overovali na fyzickom modeli, zvonku sme hmotu historického objektu naopak chceli zachovať. Celkové zásahy boli minimálne, pracovali sme najmä so strešnou krajinou kvôli výhľadom a správaniu svetla v interiéri výstavných sál. A tiež bolo nutné si poradiť s tým, že sme v rámci rekonštrukcie museli odstrániť množstvo technologických vertikál z budovy, zachovať bolo možné len niektoré ukážky. Súčasne nás tá vnútorná vertikalita priťahovala. Prijali sme preto Gočárovu monumentálnu hru horizontál a vertikál, v ktorej sa pretínala architektonická kompozícia s mlynárskou technológiou. Podporili sme jej vnútornú gradáciu smerom nahor, čo dáva galérii rozlet. Navrhli sme šetrné technológie zabezpečenia, vnútornej klímy i osvetlenia pre 21. storočie v budove, ktorá je zároveň pamiatkou. Snažili sme sa tiež neporušiť pravdu materiálov, typickú pre industriálne stavby aj zrod českej moderny,“ ohliada sa Ing. arch. Petr Všetečka z TRANSAT architekti za prestavbou hlavnej historickej budovy mlynov na vstupné priestory, expozície a depozitár Gočárovej galérie.
Vonkajší vzhľad bol zachovaný vďaka pórobetónovým izolačným doskám Multipor
„Spoločnosť Xella dodala pre konverziu hlavnej budovy bývalých mlynov cca 170 m³ priečok Ytong a okolo 290 m³ dosiek Multipor,“ hovorí Ing. arch. Zuzana Menšíková, technický poradca podpory predaja – špecialista zo spoločnosti Xella a dodáva: „Pórobetónové priečky Ytong nie je potrebné predstavovať, pre vnútornú klímu novej galérie boli kľúčové pórobetónové izolačné dosky Multipor. S týmto uceleným systémom je možné zatepliť budovu aj klasicky z vonkajšej strany, ale ideálny je pre objekty, kde to nie je z akéhokoľvek dôvodu možné. A konverzia areálu Automatické mlyny je vzorovou ukážkou spolupráce projekcie, pamiatkovej starostlivosti a legislatívy, ktorá vyžaduje zníženie energetickej náročnosti budov. Vlastnosti Multiporu umožňujú zatepliť objekt z menej hodnotnej strany budovy, v tomto prípade z interiéru. Vďaka dobrej komunikácii sa tu podarilo vyriešiť aj najchúlostivejší detail a to nadväznosť drevených prvkov s vnútorným zateplením. Multipor aj tu pomohol vylepšiť vnútorné prostredie a to ako vzhľadovo, tak tepelno-technicky. Je to prírodný materiál, ktorý dokáže veľmi dobre pracovať s vlhkosťou vo vzduchu, ako aj s prípadnou zvyškovou vlhkosťou, ktorá môže byť v murive v priebehu realizácie. Navyše zvláda aj murivo, ktoré nie je možné dodatočne odizolovať od zemnej vlhkosti. Jedinou podmienkou je, že v priebehu životnosti stavby musí byť zaručené pravidelné vetranie. Ideálne pre tieto stavby je preto riadené vetranie s úpravou vlhkosti vzduchu. Podstatnou vlastnosťou tohto materiálu je, že neohrozí existujúcu konštrukciu. V menších hrúbkach je to bez problémov, pri hrúbkach nad 100 mm odporúčame nechať projekt posúdiť u nás. Túto podporu projektantom zaistíme, ďalej upozorníme na riešenie konkrétnych problémových miest, prípadne poskytneme aj ďalšie konzultácie podľa potrieb stavby“.
Čítajte tiež:
