VELUX - Nový Štandard Plus so zasklením 64
vyhľadávanie
Dnes je 19.1.

Oxid uhličitý v boji proti vírusom: Funguje ako indikátor zdravého prostredia

Zverejnené: 23. 11. 2020

Vo vonkajšom vzduchu sa dnes nachádza cca 400 ppm oxidu uhličitého a zdravému dýchaniu vyhovuje ešte hodnota 700 ppm CO2. Každý si vie predstaviť, že aby sme túto hodnotu neprekročili, musíme miestnosti, v ktorých trávime väčšinu času, intenzívne vetrať. Málokoho už ale napadne, že množstvo CO2 obsiahnuté vo vzduchu vnútri miestnosti je v priamom vzťahu s množstvom vylúčených vírusov v dychu.

Foto: ander5, shutterstock

Norma z roku 2012, presnejšie vyhláška č. 20/2012 Zb., ktorou sa menila vyhláška č. 268/2009 Zb. o technických požiadavkách na stavby, stanovuje, že pobytové miestnosti musia mať zaistené dostatočné prirodzené alebo nútené vetranie a musia byť dostatočne vykurované s možnosťou regulácie vnútornej teploty.

Konkrétne to znamená, že pre vetranie pobytových miestností musí byť zaistené v čase pobytu osôb minimálne množstvo vymeňovaného vonkajšieho vzduchu 25 m3/h na osobu, alebo minimálna intenzita vetrania 0,5 1/h. Pritom ako ukazovateľ kvality vnútorného prostredia slúži oxid uhličitý CO2, ktorého koncentrácia vo vnútornom vzduchu nesmie prekročiť hodnotu 1 500 ppm CO2.

Na porovnanie: vzduch, ktorý vydychujeme, obsahuje okolo 40 000 ppm CO2. To je asi 100 krát viac, než v čerstvom vzduchu. Aj vydychovaný vzduch stále obsahuje dosť kyslíku, avšak pre človeka nedýchateľného. Presnejšie jeho dýchanie vždy a rýchlo vedie k uduseniu pre nedostatok kyslíka. Doplňme, že ASHRAE (American Society of Heating, Refrigerating and Air-Conditioning Engineers) predpisuje už od úrovne 5 000 ppm a vyššie časovo obmedzený pobyt a stanoví vôbec najvyššiu prípustnú koncentráciu CO2 na úrovni 25 000 ppm. Prax, hlavne na Slovensku, na tieto čísla málokedy berie ohľad, presnejšie povedané vydýchaný vzduch takmer nerieši.

Vnútorné prostredie v našich podmienkach

Slovenské stavebníctvo, pod vplyvom útočnej tepelnej ochrany a boja s globálnym otepľovaním, stále zabúda na vzduch v budovách. Píšeme o tom už od roku 2009, kedy bol v našom časopise (Stavebnictví a interiér) v novembri publikovaný pilotný článok Vydýchaný vzduch a ako správne vetrať spolu s jednoduchým výpočtom, s ktorého pomocou si každý spočíta, za ako dlho on a ďalšie prítomné osoby vydýchajú daný priestor.

Až v roku 2016 vykonal (tuším) Štátny zdravotný ústav meranie hladiny CO2 na vybraných základných školách, kedy zaznamenal aj viac než 6 000 ppm. Toto číslo v USA už znamená „krízovú” požiadavku časovo obmedzeného pobytu (<< 8 hod.), ktorý sa rýchlo kráti s ďalším rastom koncentrácie CO2 vo vzduchu. Pozrime sa na tento rebríček podrobnejšie (zdroj ASHRAE):

  • do 400 ppm: čerstvý vonkajší vzduch,
  • do 700 ppm: odporúčané pobytové prostredie po akúkoľvek dlhú dobu,
  • do 1 000 ppm: zdravotne akceptovateľná hladina; môžu sa objaviť pocity ťažkosti alebo štipľavého zápachu,
  • od 1 000 ppm sa začína dostavovať celková ospalosť,
  • od 2 500 ppm vznikajú zdravotné problémy,
  • nad 5 000 ppm (prípustný expozičný limit, PEL) predpisuje ASHRAE časovo obmedzený pobyt (<< 8 hod.), ktorý sa rýchlo kráti s rastúcou koncentráciou CO2,
  • nad 25 000 ppm: najvyššia prípustná koncentrácia (NPK), hrozí smrť udusením.
V uzavretých málo vetraných miestnostiach navýšia prítomné osoby rýchlo množstva CO2 vo vzduchu. Rovnakým tempom rastie aj množstvo vydychovaných vírusov. (foto Monkey Business Images, Shutterstock)
V uzavretých málo vetraných miestnostiach navýšia prítomné osoby rýchlo množstva CO2 vo vzduchu. Rovnakým tempom rastie aj množstvo vydychovaných vírusov. (foto Monkey Business Images, Shutterstock)

Vyššia pohybová aktivita vyžaduje intenzívne vetranie

Jediný človek (80 kg), ktorý sedí v pokoji, vydýcha nevetranú miestnosť 60 m3 cca za hodinu. Tým sa myslí, že za hodinu stúpne obsah CO2 na hodnotu prevyšujúcu 1 000 ppm, kedy podľa ASHRAE štartujú problémy. Pokiaľ by človek v nevetranej miestnosti trávil celý deň, bol by prekročený PEL (5 000 ppm), aj keby ten istý človek celý čas len spal. Keby dve hodiny cvičil na rotopede a zvyšok dňa odpočíval, za dva dni by prekročil NPK a mohol by sa teoreticky udusiť.

V praxi budú tieto časy dlhšie, pretože žiadna miestnosť nie je stopercentne tesná. Aj tak ale platí, že pri fyzicky náročných činnostiach (intenzívne cvičenie či pracovné aktivity) vo väčšom počte ľudí a v uzavretých miestnostiach býva prípustný expozičný limit 5 000 ppm často a významne prekročený. Intenzívne cvičenie a fyzicky náročné pracovné aktivity je vhodné prevádzkovať buď vonku alebo vnútri pred otvorenými oknami.

Vetranie v praxi

Čo sa týka pobytových priestorov, mali by sme sa vždy snažiť, aby sa kvalita vnútorného vzduchu v celom dome čo najviac blížila čistému vonkajšiemu vzduchu. Ideálna cestou k tomu je inštalácia riadeného vetrania v dome, ktoré automaticky monitoruje kvalitu vnútorného vzduchu (najlepšie na viacerých miestach) a v prípade, že obsah CO2 vystúpi nad nastavenú hodnotu, spustí samočinne akciu, tzn. vetrá. Inou cestou je nepretržité plynulé vetranie, ktoré udržuje vnútornú hladinu CO2 na úrovni do 700 ppm.

Výpočet: Vetranie v byte a dome

Rúška pri dlhodobom pobyte v miestnostiach

Ak si odmyslíme politickú stránku veci, po odbornej stránke rúška okrem zachytávania kvapôčok jednoznačne škodí zdraviu; výnimkou je práca v silne prašnom a toxickom prostredí, kde je však na mieste skôr respirátor alebo ochranná maska.

Najrozumnejšie je sa na rúšku vôbec nespoliehať a maximálne sa sústrediť na prítomnosť čerstvého vzduchu. Odhliadnuc od vírusov a baktérií je tu totiž ďalší úplne kľúčový fakt a to ten, že ľudské telo dokáže dýchať a spracovať kyslík len zo vzduchu, ktorý obsahuje menej ako 4 objemové percentá CO2. A u ľudí, ktorí dýchajú povrchne, tvorí značnú časť vdychovaného vzduchu práve vydýchaný vzduch "uviaznutý" pod rúškom.

V práci, v škole aj na úradoch je potrebné okrem rúšok predovšetkým intenzívne vetrať.  (foto: Halfpoint, Shutterstock)
V práci, v škole aj na úradoch je potrebné okrem rúšok predovšetkým intenzívne vetrať. (foto: Halfpoint, Shutterstock)

Oxid uhličitý (CO2) ako indikátor kvality vnútorného prostredia

Z pohľadu stavebnej fyziky, doplnenej o pár výpočtov trojčlenkou, zistíme u pobytov v interiéroch zaujímavé súvislosti. Vyššie množstvo vydýchaného vzduchu totiž okrem vzrastajúcich hodnôt CO2 znamená aj rastúci podiel ďalších vydychovaných častíc; teda aj vírusov.

Ako východiskový stav budeme brať hodnotu 400 ppm, ktorá je obvyklá pre vonkajší vzduch, tj. vzduch bez podielu vzduchu vydýchaného. Keď tento vzduch následne "zmiešame" s vydychovaným vzduchom (40 000 ppm), ustanovíme nové množstvo CO2. Opačným postupom, teda na základe množstva CO2 v miestnosti, dokážeme spočítať percentuálne zastúpenie vydychovaného vzduchu (a teda aj vydychovaných vírusov). Konkrétne čísla ukazuje tabuľka.

Na výsledkoch je zaujímavé predovšetkým porovnanie bežnej interiérovej hodnoty CO2 (800 ppm) s hodnotou 600 ppm na jednej strane a 2 000 ppm na druhej strane. Zatiaľ, čo intenzívnejším vetraním na úroveň 600 ppm znížime podiel vydychovaných častíc na 50 %, pri 2 000 ppm bude tento podiel štvornásobný. Rozdiel v potenciálnej vírusovej náloži je obrovský. A závisí prakticky len na vetraní.

Záver

Čerstvý vzduch je najvyššou hodnotou bývania a života vôbec. Preto by pri plánovaní domu mala trvalá kvalita vnútorného vzduchu patriť medzi absolútne priority. Teraz, v čase koronavírusovej pandémie, by sme na tento fakt mali obzvlášť pamätať. Vetranie nás cez zimu bude síce stáť nejaké to euro navyše, pomôže však oveľa viac, než celé množstvo „obmedzujúcich“ opatrení.

Autor: RNDr. Jiří Hejhálek
Foto: Shutterstock
reklama

Nové

Strešné dvere a okná pre rodinné a bytové domy

Strešné dvere a okná pre rodinné a bytové domy

Zverejnené 14.1. Terasa na streche, strešné záhony, mestské včelárenie, relaxačné zóny medzi strechami. Slobodné využitie voľného priestoru medzi strechami má v dnešnej dobe mnoho zaujímavých podôb. ísť na článok

Modulárna výstavba administratívnych budov

Modulárna výstavba administratívnych budov

Zverejnené 19.1. Modulárne systémy už zďaleka nie sú určené len pre oblasť úžitkových stavieb, ale stali sa plnohodnotnou súčasťou staviteľstva a architektúry. Svoje o tom vie aj firma KOMA, ktorá už viac než dvadsaťosem rokov patrí k ich popredným českým výrobcom a… ísť na článok

Revitalizácia bratislavskej pamiatky: z bývalej pradiarne vznikli luxusné administratívne priestory

Revitalizácia bratislavskej pamiatky: z bývalej pradiarne vznikli luxusné administratívne priestory

Zverejnené 18.1. Slovenský projekt Pradiareň 1900 bol skolaudovaný. Dva objekty situované vo viac ako sto dvadsať rokov starom areáli - bývalá pradiareň a silocentrála - boli v posledných rokoch šikovne zrekonštruované. Národná kultúrna pamiatka sa v súčasnosti… ísť na článok

reklama