"Odvodnili sme viac ako milión hektárov poľnohospodárskej pôdy, zdevastovali drobné nivy potokov a zastavali rozsiahle plochy okolo miest," pripomína ekológ doc. RNDr. Jan Pokorný, CSc. Každoročne ubudne 4600 hektárov poľnohospodárskej pôdy (údaje v ČR), ďalšie tisíce sa zabetónujú, vyasfaltují a stanú sa tak pre vodu nepriepustnými. K tomuto faktu ešte pripočítajme ťažkosti súvisiace s prebiehajúcou lykožrútovej kalamitou. Ohriaty vzduch potom rýchlejšie stúpa a odnáša vodnú paru.
Nové vodné plochy v miestach bývalých lomov
V tomto smere teda zle hospodárime a väčšinou nevieme vodu v krajine zadržať. V mnohých prípadoch sa preto voda nevsakuje a následkom erózií a chemických pochodov po takzvanej zliatej pôde odteká. Domnievam sa, že pomôcť by mohlo vybudovanie väčšieho množstva nových vodných plôch. Napríklad na mieste hnedouhoľných baní v severných Čechách sú už napustené jazerá Most a Milada, chystá sa tiež zatopenie bane ČSA po skončení ťažby v roku 2024. Počíta sa aj so zatopením dolov Bílina, Tušimice a Vršany. V menšom meradle (ale nemenej potrebnom) by mala prebehnúť aj revitalizácia poddolovaných a zabahnených rybníkov pod Bedřiškou v ostravskom obvode Nová Ves. V Hlučíne-Darkovičkách sa o minimalizáciu sucha pokúšajú obnovou historických poľných ciest. Lán rozčlenili pôvodnými cestami na menšie políčka, čo napomáha chrániť pôdu pred vodnou aj veternou eróziou. Vysadili aj stromy a kríky. V princípe si taká krajina dokáže "privolať" vodné zrážky ľahšie než jedna veľká plocha.
Česko-poľský výskum
V rámci tejto rozsiahlej problematiky spomeniem tiež bádania českých a poľských vedcov, ktoré sa zaoberajú znečisťovaním vodných zdrojov kontaminovanou vodou z baní. Konkrétne ide o výskum chemickej a radiačnej kontaminácie povrchových vôd v lokalitách s intenzívnou podzemnou ťažbou čierneho uhlia. Z potokov a riek v celej hornosliezskej panve teraz prebiehajú odbery vody, cieľom je nájsť riešenie pre zlepšenie kvality povrchových vôd v Českej republike aj v Poľsku. Výskum potrvá do jari 2021.
Domáca akumulácia vody
Na zlepšenie stavu vôd prispievajú aj jednotlivci a firmy výrobou a používaním rozmanitých nádrží na akumuláciu dažďových vôd. Aj na tohtoročnom medzinárodnom stavebnom veľtrhu For Arch v Prahe-Letňanoch nebola táto téma prehliadaná. Mnohé firmy vystavovali svoje produkty – napr. nádrž Nautilus, vyrobenú z polypropylénu, ktoré bolo možné vyberať zo šiestich typov: s kapacitou 3, 5, 6, 7, 9 a 12 metrov kubických vody. Druhým exponátom bola veľkoobjemová podzemná samonosná profi nádrž Kolomaki o kapacite 6, 8 alebo 11 metrov kubických, rovnako z polypropylénu. Vybavená je prídavným vnútorným krytom s otočným mechanizmom, úchyty čerpadiel a otvory pre potrubie k prívodu a odtoku vody.
Deň za obnovu lesa
Každý z nás môže k zlepšeniu stavu vôd prispieť aj tak, že sa zúčastní Dňa za obnovu lesa. Ten je považovaný za hlavný nástroj slúžiaci na zadržanie vody v krajine. V rámci akcie, ktorá sa práve v týchto dňoch organizuje v každom kraji v ČR sa môžete zúčastniť výsadby nových stromov. Viac na www.sazimelesynovegenerace.cz.
Na záver
Na záver spomeniem niektoré citácie RNDr. Radka Mikuláša, DSc., Pracovníka Geologického ústavu AV ČR, ktoré nedávno poskytol magazínu Nový Priestor: "Aj keď bude klíma suchšia, bude voda bohato stačiť nielen na pitie, ale aj na rozumné poľnohospodárstvo, lesníctvo a priemysel ... Teraz sa pitnou aj zrážkovou vodou neuveriteľne plytvá. Zmena by však mohla nastať v priebehu dvadsiatich rokov. Dočkáme sa potom toho, že sa záhradné bazény budú plniť, ako v minulosti, iba dažďovou vodou. Zásoby kvalitných podzemných vôd sú dostatočné, ak nimi nebudeme naďalej splachovať záchody. Bagatelizujem - na pivo sa vždy nejaká voda nájde." A ja s istým humorom dodávam, že u nás, pre prípad krízy, je stále pivo pre desať miliónov ľudí.
Súvisiace články:
Dažďová voda a zelené strechy
Zelenšie a kompaktnejšie mestá ako odpoveď na klimatické zmeny
