Účelom je spomaliť dozrievanie plodín. K tomu poslúžia priestory, do ktorých nepreniknú slnečné lúče a kde bude adekvátne teplota a vlhkosť. Môžete napríklad separovať miestnosť v existujúcej pivnici (najlepšie v severovýchodnom rohu objektu) alebo zabudovať kontajnery do zeme na záhrade. Pôda v takom prípade bude mať úlohu izolantu a chladiaceho zariadenia a napomôže v pivnici udržať stabilnú teplotu.
A čo takto vybudovať si na záhrade plnohodnotnú, tzv. mokrú pivnicu, postavenú nezávisle na obytnom objekte? Môžeme zvoliť medzi pivnicou kompletne pod úrovňou povrchu zeme, čiastočne zabudovanou, úplne nad zemou, či vo svahu. Tiež materiálové možnosti sú rozmanité. Ľudia sú kreatívni a pivnice sú budované nielen z tradičných surovín ako je betón (stratené debnenie aj prefabrikované pivničné segmenty), tehla, ale aj z pneumatík, septikových nádrží, alebo dokonca z tkaných polypropylénových vriec plnených zeminou. Na trhu sú aj prefabrikované plastové pivnice, ktoré vám výrobca privezie až na pozemok hotové a uloží ich do vybagrovanej hliny. Nech už je však konštrukcia pivnice vo výsledku akákoľvek, takmer vždy je poslednou vrstvou hlina (s hrúbkou cca 80 - 100 cm).
Tipy na výstavbu záhradnej pivnice
Na začiatku zvážte budúce požadované množstvo skladovaných potravín. Prípadné rozširovanie už hotových pivničných priestorov by bolo nesmierne náročné (fyzicky aj finančne). Ak už poznáte veľkosť, pristúpte k vytipovanie ideálneho miesta na záhrade. Pokiaľ Váš pozemok disponuje svažitým terénom, odporúčame zabudovať pivnicu do neho. Uľahčíte si tak výkopové práce a navyše taká pivnica vyzerá veľmi efektne. V prípade, že budete zabudovávať pivnicu úplne pod zem, situujte ju najlepšie k severnej strane domu. Bude pivnicu po väčšinu dňa tieniť. Tiež sa vyhnite blízkosti stromov, ktorých rozrastajúce sa korene by v budúcnosti mohli napáchať statické škody. A dávajte prednosť skôr piesčitému podložiu, ktoré je dobre vodopriepustné. Výstavbu pivnice nezačínajte tam, kde by jej podlaha bola trvale pod úrovňou spodnej vody.
Je odporúčané preventívne vyhĺbiť výkop o trochu väčší, než je veľkosť plánovanej pivnice. Väčšia jama zároveň poskytuje viac manévrovacieho priestoru počas stavebných prác.
Myslite tiež na priestor, ktorý bude vyžadovať vstup. U pivnice vo svahu sa jedná len o dvere, avšak v prípade pivnice úplne pod zemou je potrebné dieru rozšíriť o šírku schodov. Čím väčší priestor, tým pohodlnejší vstup. Vykopte tiež odtok v strede pivnice či v jeho rohoch a uložte odvodňovacie potrubie. Funkciu prirodzeného a permanentného odvodňovania môže plniť aj samotný pôdny materiál (s vyšším podielom pieskovca), v ktorom je pivnica umiestnená.
Podlahy možno ponechať bez úpravy, teda iba prekryť sieťou z kovového pletiva (zabráni prieniku hlodavcov) a zasypať drveným kamenivom (ktoré môžete len občas preložiť dlaždicou). Ponechanie podlahy bez zaliatia betónom však nezabráni vniknutiu hmyzu. Lenže výhodou nezakrytej podlahy je prirodzená regulácia vlhkosti. A tá by mala byť v pivničných priestoroch prioritou číslo jedna. Pozor však na stojatú vodu či kondenzáciu vodných pár na povrchu stien a skladovacích políc. Miera vlhkosti by sa mala pohybovať medzi 75 a 85%, aby nedochádzalo k vysychaniu uskladnených plodín, ale ani ich plesniveniu.
Obvodové múry pivnice sú najčastejšie realizované pomocou strateného debnenia vyplneného betónom a oceľovou armovacie výstužou. Sú vystavané na betónových pätkách. Tiež stropy sú polievajú betónom, pričom jeho základná konštrukcia je vytváraná z dreva či napr. z hurdisek. Môžu byť tiež tvorené prefabrikátmi či klenuté stropy tvorené tehlami. Betónové murivo disponuje vysokými statickými hodnotami a jednoduchým procesom výstavby. Betón nepodlieha tak rýchle degradácii ako drevo. Interiérovú stranu stien potom môžete z hygienických dôvodov vybaviť vápenným náterom. Izolácia nebýva v prípade výstavby pivnice výhradne pre skladovanie plodín potrebná. Až na strop, ten by mal byť vybavený hydroizoláciou.
Ventilácia je potrebná. Obzvlášť ak skladujete ovocie a zeleninu v jedinej pivnici. Ovocie (v slovenských podmienkach najmä jablká a hrušky) produkuje počas svojho dozrievania plyn etylén, ktorý urýchľuje starnutie plodín (teda skracuje ich trvanlivosť), tvorbu plesní a ďalšie biologické znehodnotenie zeleniny. Preto pripravte výkonný ventilačný systém. Aplikujte dve vetracie potrubia. Obe vyveďte von stropom pivnice. Jedno umiestnite tesne nad zemou v pivnici, druhé tesne pod stropom pivnice. To spodné bude privádzať čerstvý vzduch z exteriéru (studený vzduch klesá prirodzene k zemi), to horné naopak odvádza teplý vzduch, ktorý sa prirodzene drží pri strope a automaticky "hľadá cestu von". Ideálne je umiestniť potrubie v protiľahlých rohoch miestnosti, aby sa vzduch pohyboval v kruhu. Pivnica je tak vetraná efektívnejšie a plynulejšie. Vetranie tiež napomáha udržaniu potrebnej vlhkosti. A ak máte obavy z vniknutia hlodavcov skrz potrubie, inštalujte v jeho vnútri kovovú mriežku.
Odporúčanie
- Ovocie produkujúce nadmerné množstvo etylénu skladujte vo vrchných policiach, čo najbližšie ventilačnému otvoru pre odťah teplého vzduchu. Tak budete môcť v pivnici skladovať či už ovocie, tak aj zeleninu, bez toho, aby prvé spomínané negatívne ovplyvňovalo vývoj druhého. Inou možnosťou je samozrejme postaviť dve menšie pivnice, prípadne oddeliť väčšie pivnice prepážkou, aby sme zeleninu od ovocia separovali.
Oknám či svetlíkom sa vyhnite. Svetlo, či už denné, tak umelé, spúšťa klíčenie zeleniny. Ak však elektrinu do pivnice zavediete, uistite sa, že sú kabeláž aj žiarovka dostatočne odizolované a nenechávajte rozsvietené svetlo. Len v prípadoch, keď v zime klesnú teploty hlboko pod bod mrazu, môže žiarovka poslúžiť ako ohrievač. Ohreje pivnicu o niekoľko stupňov smerom nahor. Čo sa dverí týka, ich typ sa odvíja od typu pivnice. Ten kompletne zabudovaný pod zemou vyžaduje umiestnenie vstupu v strope, zatiaľ čo pivnica vo svahu dovoľuje zvoliť dvere klasické. Vzhľadom na potenciál hniloby sa však neodporúčajú dvere drevené, ale kovové. Nakoniec na pivnicu nahrňte hlinu, ktorá zaistí celoročný chlad v miestnosti.
Policový systém by mal byť tvorený drevom. Je prirodzene antibakteriálne, oproti kovu nekoroduje a predovšetkým nevedie a neakumuluje také množstvo tepla ako kov. Drevo v pivničnom interiéri teda napomáha udržaniu adekvátnej pivničnej klímy. Aj drevo sa však líši a to svojou mierou odolnosti. Napríklad teakové, cédrové či tisové patrí k tým veľmi trvanlivým, zatiaľ čo smrek, breza či buk k tým menej rezistentným.
Hlavnú úlohu v prípade pivnice určenej na skladovanie potravín hrá teplota (ideálne okolo 4 ° C), ktorá by mala byť konštantná po celý rok a primeraná miera vlhkosti. Zaručí Vám ju kvalitný ventilačný systém a dostatočné množstvo pokrytej zeminy. Napomáha tiež špecifické pôdne zloženie - zemina s dostatočným podielom pieskovca. Teplota aj vlhkosť sa pritom vzájomne ovplyvňujú. Každý odparený liter vody znižuje vďaka výparnému teplu aj teplotu vzduchu. Samozrejmosťou by potom mala byť čistota pivnice. Pokiaľ dosiahnete týchto cieľov, je už nepodstatné, či sú múry z betónu či vriec plnených hlinou. A väčšina z Vás to zvládne aj svojpomocne.
