V podstate sa jedná o to, spomaliť dozrievanie plodín. Znamená to, že je potrebné ich uložiť na takom mieste, kam nedosiahnu slnečné lúče a kde bude adekvátna teplota a vlhkosť. Možností vybudovania takéhoto priestoru je viac, od separácie miestnosti v súčasnej pivnici (najlepšie v severovýchodnom rohu objektu) po zabudovanie kontajnerov do zeme na záhrade. Pôda je v takom prípade najlepší sluha, zaujme rolu izolantu a chladiaceho zariadenia a napomáha v pivnici udržať stabilnú teplotu.
My sa v tomto článku zameriame na plnohodnotnú, tzv. mokrú pivnicu, ktorú si každý vlastník (aj menšieho pozemku) môže vybudovať dodatočne a nezávisle na obytnom objektu. Možnosti výstavby takejto pivnice sú pomerne široké. Je možné voliť medzi pivnicou kompletne pod úrovňou povrchu zeme, čiastočne zabudovanou, celkom nad zemou, či v svahu. Takisto aj materiálové možnosti sú rozmanité. Ľudia sú kreatívni a pivnice sú budované nielen z tradičných surovín ako je betón (stratené debnenie aj prefabrikované pivničné segmenty), tehla, ale aj z pneumatík septikových nádrží, alebo dokonca z tkaných polypropylenových vriec plnených zeminou. Nech už je konštrukcia pivnice vo výsledku akákoľvek, takmer vždy je poslednou vrstvou hlina (v hrúbke cca 80 – 100 cm).
A aký je postup výstavby? Zvládne vybudovať pivnicu aj laik? Popíšme si celý proces v niekoľkých bodoch...
Projekt – pri rozhodovaní, akú veľkú pivnicu potrebujte, zvážte budúce požadované množstvo potravín. Prípadné rozširovanie už hotových pivničných priestorov by bolo nesmierne náročné (fyzicky aj finančne). Pokiaľ už poznáte veľkosť, pristúpte k vytipovaniu ideálneho miesta na záhrade. Pokiaľ váš pozemok disponuje svahovitým terénom, odporúčame zabudovať pivnicu do neho. Zjednodušíte si tak výkopové práce a navyše vyzerá taká pivnica veľmi efektne (jej čelnú stranu môžete napríklad povrchovo upraviť tak, aby ladila s vašim rodinným domom). V prípade, že budete zabudovávať pivnicu celkom pod zem, situujte ju najlepšie k severnej strane domu. Bude pivnicu počas dňa tieniť. Tiež sa vyhnite blízkosti stromov, ktorých rastúce korene by budúcnosti mohli napáchať statické škody. Pokiaľ máte možnosť voľby, dajte prednosť skôr piesočnému podložiu, ktoré je dobre priepustné vode. A pozor na výstavbu pivnice tam, kde by jej podlaha bola trvalo pod úrovňou spodnej vody!
Výkopové práce – je odporúčané preventívne vyhĺbiť výkop o trošku väčší, než je veľkosť plánovanej pivnice. Väčšia jama zároveň poskytuje viac manévrovacieho priestoru počas stavebných prác. Myslite tiež na priestor, ktorý bude vyžadovať vstup. Čo sa týka pivnice vo svahu, tu sa jedná len o dvere, ale v prípade pivnice celkom pod zemou je potrebné dieru rozšíriť o šírku schodov. Čím väčší priestor, tým pohodlnejší vstup. Vykopte tiež odtok v strede pivnice či v jeho rohoch a uložte odvodňovacie potrubie. Funkciu prirodzeného a permanentného odvodňovania môže plniť aj samotný pôdny materiál (s vyšším podielom pieskovca), v ktorom je pivnica umiestnená.
Podlahy – je možné ich ponechať bez úpravy, teda iba prekryť sieťou z kovového pletiva (zabránia prieniku hlodavcov) a zasypať drvených kamenivom (ktoré môžete len občas preložiť dlaždicou). Ponechanie podlahy bez zaliatia betónom však nezabráni vniknutiu hmyzu. Avšak výhodou nezakrytej podlahy je prirodzená regulácia vlhkosti a tá by mala byť v pivničných priestoroch prioritou číslo jeden. Pozor však na stojatú vodu či kondenzáciu vodných pár na povrchu stien a skladovacích políc. Miera vlhkosti by sa mala pohybovať medzi 75 a 85 %, aby nedochádzalo k vysychaniu uskladnených plodín, ale ani ich plesniveniu.
Obvodové murivo – múry pivnice sú najčastejšie realizované pomocou strateného debnenia vyplneného betónom a oceľovou armovacou výstužou. Sú postavené na betónových pätkách. Tiež stropy sú zalievané betónom, pričom jeho základná konštrukcia je vytváraná z dreva. Môžu byť tiež tvorené prefabrikátmi či klenuté stropy tvorené tehlami. Betónové muriva disponuje vysokými statickými hodnotami a jednoduchých procesom výstavby. Betón nepodlieha tak rýchlo degradácií ako drevo. Interiérovú stranu stien potom môžete z hygienických dôvodov vybaviť vápenným náterom. Izolácia nebýva v prípade výstavby pivnice výhradne na skladovanie plodín potrebná. Až na strop, ten by mal byť vybavený hydroizoláciou.
Ventilácia – je potrebná. Hlavne pokiaľ skladujete ovocie a zeleninu v jednej pivnici. Ovocie (v slovenských podmienkach hlavne jablká a hrušky) produkuje počas svojho zretia plyn etylén, ktorý urýchľuje starnutie plodín (teda skracuje ich uchovateľnosť), tvorbu plesní a ďalšie biologické znehodnotenie zeleniny. Preto pripravte výkonný ventilačný systém. Aplikujte dve vetracie potrubia. Obidve vyveďte von stropom pivnice. Jedno umiestnite tesne nad zem v pivnici, druhé tesne pod stropom pivnice. To spodné bude privádzať čerstvý vzduch z exteriéru (studený vzduch klesá prirodzene k zemi), to horné naopak odvádzať teplý vzduch, ktorá sa prirodzene drží pri strope a automaticky „hľadá cestu von“. Ideálne je umiestniť potrubie v protiľahlých rohoch miestnosti, aby sa vzduch pohyboval v kruhu. Pivnica je tak vetraná efektívnejšie a plynulejšie. Vetranie tiež napomáha udržaniu potrebnej vlhkosti. A pokiaľ máte obavy z vniknutia hlodavcov skrz potrubie, inštalujte vo vnútri neho kovovú mriežku.
Typ: ovocie produkujúce nadmerné množstvo etylénu skladujte na vrchných policiach, čo najbližšie ventilačnému otvoru kvôli odchodu teplého vzduchu. Tak budete môcť v pivnici skladovať či už ovocie, tak zeleninu, bez toho aby prvé spomínané negatívne ovplyvňovalo vývoj druhého. Inou možnosťou je samozrejme postaviť dve menšie pivnice, prípadne oddeliť väčšiu pivnicu prepážkou, aby sme zeleninu od ovocia separovali.
Otvorové výplne – oknám či svetlíkom sa vyhnite. Svetlo, či už denné, tak umelé, spúšťa klíčenie zeleniny. Pokiaľ však elektrinu do pivnice zavediete, ubezpečte sa, že sú kabeláž aj žiarovka dostatočne odizolované a nenechávajte rozsvietené. Len v prípadoch, kedy v zime klesnú teploty hlboko pod bod mrazu, môže žiarovka poslúžiť ako vykurovacie teleso. Ohreje pivnicu o niekoľko stupňov. Čo sa týka dverí, ich typ sa odvíja od typu pivnice. Ak je pivnica kompletne zabudovaná pod zemou vyžaduje umiestnenie vstupu v strope, zatiaľ čo pivnica v svahu dovoľuje zvoliť dvere klasické. Z dôvodu potenciálnej hniloby sa však neodporúčajú dvere drevené, ale kovové.
Nakoniec na pivnicu nahrňte hlinu, ktorá zabezpečí celoročný chlad v miestnosti.
Policový systém – by mal byť tvorený drevom. Je prirodzene antibakteriálny, oproti kovu nekoroduje a predovšetkým nevedie a neakumuluje také množstvo tepla ako kov. Drevo tak napomáha udržaniu adekvátnej klímy v pivnici. Aj drevo sa však líši a to svojou mierou odolnosti. Napríklad teakové, cédrové či tisové patrí k tým veľmi trvanlivým, zatiaľ čo smrek, breza či buk k tým menej rezistentným.
Rozhodujúca je teplota a vlhkosť
Hlavnú rolu v prípade pivnice určenej na skladovanie potravín hrá teplota (ideálne okolo 4° C), ktorá by mala byť konštantná po celý rok a primeraná miera vlhkosti. Zaručí Vám ich kvalitný ventilačný systém a dostatočné množstvo pokrytej zeminy. Napomáha tiež špecifické zloženie pôdy – zemina s dostatočným podielom pieskovca. Teplota aj vlhkosť sa pritom vzájomne ovplyvňujú. Každý odparený liter vody znižuje vďaka výparnému teplu aj teplotu vzduchu. Samozrejmosťou by potom mala byť čistota pivnice. Pokiaľ tieto ciele dosiahnete, je už nepodstatné, či sú steny z betónu či vriec plnených hlinou. A väčšina z Vás to zvládne aj svojpomocne.
Súvisiace články:
Záhradné klenuté pivnice
Záhradná klenutá pivnica
Stavba kamennej pivnice
