Segment TZB prešiel za posledné dve dekády razantnou premenou, ktorá sa výrazne premietla do praxe a do väčšiny domácností. A potvrdzujú to aj dostupné dáta pre slovenský trh, nové normy stavieb od roku 2021 vyžadujú, aby novostavby rodinných domov mali kategóriu „takmer nulovej potreby energie“ (napr. potreba tepla na vykurovanie ≤ cca 20,4 kWh/m² za rok). Tento trend je výsledkom niekoľkých paralelných trendov, najmä zvyšujúcej sa kvality stavebných materiálov, prísnejšej legislatívy aj rastúcej obľuby obnoviteľných zdrojov energie.
Zmenili sa však aj očakávania používateľov, pohodlie sa stalo samozrejmosťou, a nie luxusom. „Vďaka pokroku v regulácii, kvalitnejšej izolácii a novým technológiám dnes vykúrime objekt s polovičnou spotrebou energie oproti začiatku tisícročia. Zmenili sa aj štandardy v otázkach komfortu, zatiaľ čo predtým bolo bežné strácať teplo netesnými oknami alebo neregulovaným kúrením, dnes je bežným prvkom domácnosti presná regulácia teploty v každej miestnosti,“ tvrdí Martin Prísečan zo spoločnosti Enbra, ktorá sa venuje službám v oblasti technického zariadenia budov od roku 1991.
Svoju rolu hrá aj skelet budovy
V minulosti boli vo väčšine slovenských domácností rozšírené kotly na fosílne palivá, často bez sofistikovanej regulácie. Dnes sa situácia mení a slovenský trh s tepelnými čerpadlami výrazne rastie. Napríklad v roku 2024 sa na Slovensku predalo 14 515 kusov tepelných čerpadiel, v roku 2023 to bolo 12 074 kusov. Moderná technika, vrátane inteligentných regulácií a termostatov, pomáha vykurovaniu reagovať na počasie v reálnom čase, nielen na pokles teploty v miestnosti. „Presun od centrálneho riadenia k zónovej regulácii umožňuje kúriť menej, ale efektívnejšie. Zásadný vplyv malo aj rozšírenie ekvitermickej regulácie a inteligentných termostatov,“ dodáva Prísečan.
Zmena nenastala len v zdrojoch tepla, ale aj v samotných budovách. Nové štandardy výstavby a rekonštrukcií výrazne znížili tepelné straty. Zateplenie, výmena okien, utesnenie tepelných mostov a vedomý prístup ku konštrukčným detailom zásadne zlepšili technické parametre domov. „Zateplenie nie je len o úspore, ale aj o tom, že vykurovací systém nemusí pracovať v takých výkonoch. To výrazne predlžuje jeho životnosť a zvyšuje celkovú efektivitu,“ upozorňuje Prísečan. Vďaka tomu sa tak vykurovanie stalo cielenejším a menej energeticky náročným.
Legislatíva ako hnací motor zmien
Kľúčovú rolu v transformácii vykurovania hrá legislatíva. Európska únia od roku 2010 sprísňuje požiadavky na energetickú náročnosť budov, čo vyústilo do zavedenia smernice EPBD (Energy Performance of Buildings Directive). Na Slovensku sa tieto požiadavky implementovali do vyhlášok o energetickej náročnosti budov. Od roku 2022 musia novostavby patriť do kategórie budov s takmer nulovou spotrebou energie.
S tým súvisia aj dotačné programy ako Zelená domácnostiam, ktoré prispievajú na zateplenie, výmenu zdrojov tepla či inštaláciu riadeného vetrania. „Bez kombinácie legislatívy a dotácií by súčasný pokrok nebol taký rýchly. Štát vytvoril pomerne silný tlak na implementáciu zelenej energetiky do praxe, dotačné programy zaúčinkovali ako motivačný prvok a nízkopríjmovým domácnostiam navyše mohli podať pomocnú ruku,“ konštatuje expert.
Smer budúcich rokov? Inteligentné riadenie aj decentralizácia
Vývoj vykurovania bude aj naďalej smerovať k zvyšujúcej sa inteligencii systémov, dôrazu na decentralizáciu a integráciu s obnoviteľnými zdrojmi. Rastúci význam majú hybridné systémy (napr. čerpadlo + solárne panely), prediktívne algoritmy a energetické komunity. Podľa stratégie EÚ Fit for 55 a plánu REPowerEU by mala byť väčšina budov v Európe do roku 2050 bezemisná. „Budeme svedkami väčšieho prepojenia medzi vykurovaním, spotrebou elektriny a výrobou energie z obnoviteľných zdrojov. Riadenie bude ešte presnejšie, automatizovanejšie a menej závislé od ľudského zásahu,“ uzatvára Prísečan.
Čítajte tiež:
