O novostavbe nízkoenergetického rodinného domu v Hradci Královom (ČR) sme nedávno písali v súvislosti s predstavením tepelnoizolačného vylievaného polystyrénu, ktorým boli realizované podlahy v oboch poschodiach. Teraz naviažeme popisom na ďalšiu časť podlahového súvrstvia a síce vykurovaním, ktoré bolo uložené priamo na izolačnú vrstvu. Majitelia domu zvolili s ohľadom na energetickú úspornosť stavby a po porade s architektom ako hlavný zdroj tepelnej energie elektrinu. Celý systém bol potom realizovaný s použitím jednožilových vykurovacích káblov Fenix. Tie je možné aplikovať aj v tvarovo rozmanitých či komplikovaných priestoroch napríklad s výklenkami.
Postup prác
Dvojposchodový objekt v úžitkovej ploche 125 metrov štvorcových, určený na bývanie mladej rodiny, bude teda kompletne vykurovaný elektrinou. Mechanicky vysoko odolné elektrické káble typu PSV s ochranným opletením a lineárnym príkonom 10 W/m boli vo všetkých miestnostiach rozvinuté do tvaru meandra na metalizovanú reflexnú fóliu. Táto fólia slúži v niektorých prípadoch ako separačná zábrana proti zatečeniu liateho betónu do izolačnej vrstvy, následne proti vzniku tepelných mostov.
Fixácia elektrokabeláže k podkladu v podobe polystyrénovej vrstvy ThermoWhite prebiehala s použitím plastových príchytiek (spotreba cca päť kusov na každý položený meter). Vynechané boli iba priestory, kde budú v budúcnosti uložené zariaďovacie predmety či nábytok, ktoré by neumožňovali voľné prúdenie vzduchu. Dodajme, že pri montáži sa dbalo na to, aby sa vykurovacie káble nedotýkali ani nekrížili a ich vzájomná vzdialenosť predstavovala minimálne 30 milimetrov. Pri pokládke nemohol byť kvôli riziku poškodenia káblov použitý ani zvýšený ťah. Nakoniec bolo vykonané meranie odporu vykurovacieho okruhu a unikajúceho - rozdielového prúdu.
Vykurovacie okruhy sú v tomto i ďalších podobných prípadoch vybavené dvoma pripojovacími vodičmi (studenými koncami) s dĺžkou päť metrov, ktoré uľahčujú uzatvorenie vykurovacieho obvodu. Káble sú napájané cez prúdový chránič, ktorý je odporúčané zaobstarať pre každý vykurovací celok. Po obvode jednotlivých miestností - v priestore dilatačnej medzery medzi podlahovým súvrstvím a zvislými konštrukciami domu - nechýba samozrejme ani izolačný pásik (v tomto prípade polyetylénový), ktorého inštalácia prebehla už skôr, ešte pred vyliatím izolačnej vrstvy. Následne boli vykurovacie rozvody zaliate anhydritovou tzv. mazaninou a opäť sa vykonalo meranie odporu vykurovacieho okruhu (jeho výsledok sa musí zhodovať s meraním pred liatím betónu s maximálnou odchýlkou 10 percent). Celá inštalácia vykurovacích rozvodov zabrala len niekoľko hodín.
Sprevádzkovanie vykurovacieho systému
Výsledkom popísaného postupu a zaliatia káblov do vrstvy tepelne vodivého materiálu (anhydritového poteru) je takzvané poloakumulačné vykurovanie. Dimenzované bolo podľa tepelnej straty objektu (inštalovaný príkon musí zodpovedať jej vypočítanému 1,2 až 1,4 násobku). Do chodu môže byť elektrické podlahové vykurovanie uvedené najskôr po 28 dňoch, teda po úplnom vyzretí anhydritovej podlahy. Potom je potrebné sprevádzkovať vykurovanie do takzvaného režimu prvého zakúrenia, teda realizovať postupný nábeh teploty podlahy. Prvý deň sa nastavuje teplota zhodná s aktuálnou teplotou v miestnosti a nasledujúce dni sa postupne zvyšuje, až dosiahne 28 °C. Túto teplotu, je potrebné následne udržiavať počas troch dní, načo dochádza k jej znižovaniu o 5 °C denne až do doby, kedy dosiahne svojej počiatočnej hodnoty. Potom je možné uviesť podlahové vykurovanie do bežnej prevádzky.
Výhodou tohto elektrického podlahového vykurovania pomocou káblového okruhu je jeho obstarávacia cena a jednoduchá montáž, ktorej sa môžu ujať aj domáci kutilovia svojpomocne. Ak je navyše kabeláž uložená v dostatočne silnej vrstve poteru, ktorý akumuluje teplo a pozvoľna ho odovzdáva do interiéru, ako je tomu aj v prípade tejto referenčnej stavby v Hradci Královom, je aj prevádzka systému pomerne úsporná.
Regulácia
Riadenie vykurovacieho systému prebieha s pomocou termostatu a podlahovej sondy umiestnenej v blízkosti povrchu podlahy v inštalačnej rúrke. Tá sníma či už teplotu vzduchu, tak teplotu podlahy a potom je možné ich podľa uváženia a potrieb užívateľov nastavovať variabilne, maximálne však na hodnotu 27 °C v dlhodobo obývaných miestnostiach a 35 °C v krátkodobo obývaných priestoroch s dlažbou. Systém reaguje na pokyny užívateľa svižne, zmenu teploty možno v porovnaní s teplovodnými podlahovými okruhmi pocítiť rýchlo. Výhodná je tiež menšia veľkosť kabeláže, výška podlahy sa inštaláciou vykurovacieho okruhu zvyšuje maximálne o niekoľko centimetrov a ide preto o vhodné riešenie aj do starších objektov, v ktorých z akéhokoľvek dôvodu nemožno meniť výšku podláh.
Fotogaléria
