S dôrazom na prírodu
Green Building sa snaží o minimalizáciu dopadu na životné prostredie pri návrhu, výstavbe, plnom užívaní, ale aj demolácii domu. Jedným z hlavných prístupov v eko-staviteľstve je posudzovanie tzv. životného cyklu. Ide o metódu, ktorá skúma životný cyklus produktu (konkrétneho stavebného materiálu) z hľadiska jeho pôsobenia na životné prostredie. Nemusíme však byť odborníkmi, aby sme logicky odvodili, že polystyrén bude prírodu zaťažovať podstatne viac než napríklad drevo alebo kameň.
Ekologicky šetrné materiály
Pri výbere k prírode prívetivého stavebného materiálu napovie tzv. ekologická stopa. Tú možno určiť pomocou vyššie spomínanej metódy životného cyklu. Ak porovnáme napríklad hlinu a penový polystyrén, výsledky sú ohromujúce. Podľa webu envimat.cz disponuje penový polystyrén hodnotami 4,2 kg CO2 ekv./kg, zatiaľ čo hlina iba 0,00293 kg CO2 ekv./kg.
Ekologicky šetrné materiály sú skvelé aj pre zateplenie domu. V mnohom zvíťazia aj nad klasickým variantom. Skvelou voľbou je konope, ovčia vlna, slama či ľanové izolácie. Do módy prichádza aj džínsovina, ktorá je obľúbená predovšetkým v USA. Vplyv emisie CO2 pri výrobe a vplyv materiálu na životné prostredie možno merať tiež u strešnej krytiny domu. Z nezávislého hodnotenia uverejnenom na webe terran.cz vyplýva, že z pohľadu náročnosti výroby strešnej krytiny vychádza najlepšie betónová. Dobre dopadla tiež trstina alebo drevené šindle.
Pasívne alebo nízkoenergetické domy?
Typickým zástupcom ekostaviteľstva sú nízkoenergetické domy, ktoré sú v poslednej dobe veľkým hitom. Ide o vysoko komfortný a účelný typ bývania. Nízkoenergetický dom oproti tomu "klasickému" dokáže v rámci vykurovania ušetriť až 80% nákladov. Tieto domy disponujú spotrebou energie na vykurovanie v rozmedzí 15-50 kWh / m² za rok, pričom čerpajú z mnohých obnoviteľných zdrojov. Medzi konštrukcie s tzv. udržateľnými parametrami sa zaraďujú aj drevostavby, ktoré sú súčasťou snahy veľkej časti spoločnosti o návrat k maximálnemu využitiu prírodných materiálov. Ďalším populárnym typom sú tzv. pasívne domy. Pre tie platia ešte prísnejšie kritériá ako pre stavby nízkoenergetické. Normy stanovujú, že ich spotreba energie nesmie presiahnuť 15 kWh / m² za rok. Srdcom domu je riadené vetranie so spätným ziskom tepla. Názov "pasívny" vychádza z princípu využívania pasívnych tepelných ziskov v dome. Môžeme využiť či už slnečné žiarenie, tak aj teplo, ktoré vyžarujú spotrebiče či samotní ľudia. Výstavba a rekonštrukcia budov v pasívnom štandarde však nie je zďaleka obmedzená iba na rodinné domy. Do úvahy prichádzajú aj verejné budovy- ako školy alebo nemocnice. A zatiaľ poslednou fázou nízkoenergetického staviteľstva sú tzv. domy nulové, inak nazývané ako "domy s takmer nulovou spotrebou energie".
Využívať solárnu energiu alebo nie?
Svoje zastúpenie má v prírodnom staviteľstve tiež solárna energia. Tá môže poslúžiť k ohrevu vody, vykurovaniu alebo výrobe elektriny. Práve slnečná energia sa v súčasnosti javí ako jedna z najperspektívnejších alternatív fosílnych palív. Fotovoltaika ale nemá len svojich zástancov. V posledných niekoľkých rokoch sa na ňu zvrhla pomerne veľká vlna kritiky. Príkladom môže byť výrok švajčiarskeho inžiniera Ferrucio Ferroniho: "Solárne elektrárne vyvolávajú vysoké emisie skleníkových plynov (fluorid dusitý a fluorid sírový)." Ferronat sa odkazuje na emisie vzniknuté pri výrobe, konkrétne pri spracovaní kremíka. Ďalším problémom je, že prevažná väčšina solárnych panelov je dnes z Číny, kde 80% elektriny pochádza z uhoľných elektrární.
Iné negatívne "vedľajšie účinky" majú aj elektrárne veterné, ktoré sa stávajú smrteľnými pascami pre vtáctvo, alebo vodné elektrárne, ktoré narušujú miestne ekosystémy. Mali by sme sa preto zamyslieť nad tým, ktorú možnosť zvolíme. Nenechajme sa za každú cenu strhnúť propagandou jednej alebo druhej strany.
Zelené strechy a fasády
Súčasťou Green Building sú tiež ohromujúce zelené strechy a fasády. Vertikálne záhrady ktoré sú variantom živých fasád, predstavujú špeciálnu techniku kultivácie rastlín umiestnených na kolmej stene budovy a to bez potreby substrátu. Zeleň na budovách je nielen estetickým zážitkom, ale navyše zásadne ovplyvňuje jej fyzikálne vlastnosti. Zelené fasády fungujú ako prirodzená klimatizácia a napomáhajú biodiverzite.
Vysoko účinné a zároveň ekologické zariadenia
Ekologicky prívetivé môžu byť aj vysoko účinné systémy a zariadenia. Na trhu sú dnes napríklad k dostaniu klimatizácia s invertormi. Tá zariadi nielen čistý vzduch, ale ušetrí aj vaše financie. Prípadne zvážte, či nie je ekonomickejšie a efektívnejšie napríklad plošné stenové či stropné vykurovanie, ktoré dokáže či už kúriť v zime, tak chladiť v lete. Do "klasického" domu si môžete kúpiť tiež tepelné čerpadlo, ktoré získava energiu zo vzduchu, eventuálne zo zeme či vody. Aj napriek počiatočnej vyššej investícii prináša výraznú finančnú úsporu. Tepelnými čerpadlami každopádne výber nekončí. Klasické neúsporné plynové kotly sú nahradzované kondenzačnými, ktoré pracujú s vodnou parou. A vzdávať sa nemusíte dokonca ani tuhých palív, aj tie môžu byť ekologické. Stačí zvoliť pelety alebo iné prírodné palivá a kotol s čo najefektívnejšou technológiou spaľovania.
Súvisiace články:
Vertikálne záhrady - nápad, ktorý ohúril celý svet
Ekologické paradoxy nielen v stavebníctve
Zelených striech by malo byť viac
