Toto meranie si možno po novom objednať aj u spoločnosti HELUZ, ktorej certifikovaný technik je oprávnený vystaviť protokol o meraní prievzdušnosti. Ide konkrétne o meranie prievzdušnosti obálky budovy pomocou tlakového spádu a vykonáva sa podľa STN EN ISO 9972. Slúži na overenie kvality prevedenia obvodového plášťa budovy z pohľadu jeho vzduchotesnosti, ktorá je dôležitá pre minimalizáciu tepelných strát. Samotné meranie spočíva v osadení ventilátora do otvoru v obvodovom plášti budovy. Pomocou ventilátora sa vytvára podtlak a pretlak v interiéri a na základe meraného prietoku vzduchu sa stanoví, aká je vzduchotesnosť obálky budovy.
„Zhotovenie stavby vo vzduchotesnom režime tak, aby splnila požadované hodnoty, nám pomáha dosiahnuť požadovanú úsporu nákladov na bývanie. Nejde ale pochopiteľne o nutnosť dosiahnuť úplnú vzduchotesnosť, norma určitú výmenu vzduchu povoľuje. Technickou rečou povedané, pri pretlaku/podtlaku 50 Pa je povolená výmena maximálne 60 % objemu vzduchu v interiéri za jednu hodinu. Z toho je odvodená hodnota n50 < 0,6 h-1,“ vysvetľuje Martin Coufalík, produktový špecialista spoločnosti HELUZ, ktorý je vedený v zozname špecialistov u Štátneho fondu životného prostredia ČR zameraného na úspory energií v rodinných a bytových domoch a môže tak vystavovať protokol o meraní prievzdušnosti ako podklad pre získanie dotácie.
Celková prievzdušnosť budov sa hodnotí pomocou intenzity výmeny vzduchu pri tlakovom rozdiely 50 Pa a uvádza sa ako hodnota n50:
- n50 ≤ 1,5 h-1 pre nízkoenergetický rodinný dom
- n50 ≤ 0,6 h-1 pre pasívny rodinný dom
Kontrolné merania po dokončení hrubej stavby sa oplatia
V prípade murovaného domu z tehlových blokov je možné za vzduchotesnú vrstvu na splnenie hodnôt Blower door testu považovať riadne omietnuté murivo. „Problémové miesta, kde dochádza k netesnostiam a teda k únikom, nie sú ani tak v ploche muriva, ale v miestach prestupov (voda, odpady, kabeláže, vzduchotechnika) a v miestach napojenia podlahových konštrukcii na murivo, osadenie okien a podobne,“ vypočítava možné rizikové body Martin Coufalík.
Dôležité je tiež použiť vhodné tesniace pásky a tmely tam, kde vzduchotesnú funkciu vnútorná omietka plniť nebude. Veľmi častou chybou je totiž utesňovanie pomocou bežnej montážnej peny. Pokiaľ je potrebné nejaké detaily utesniť, musí sa použiť na tento účel aj vhodný prostriedok. Najlepšie taký, ktorý je trvalo pružný a nestráca svoje schopnosti vplyvom jeho staroby.
Zo skúsenosti preto Martin Coufalík odporúča využiť možnosti kontrolného merania, ktoré sa vykonávajú po dokončení hrubej stavby, prevedení hlavnej vzduchotesniacej vrstvy, osadenie všetkých výplní otvorov (okná, dvere, garážová brána, HS portály, komínové teleso, výlezy…) a väčšinou po prevedení vnútorných omietok : „Toto predbežné meranie prievzdušnosti vzduchotesniacej vrstvy v priebehu stavby odhalí nedostatky vo fáze, kde je jednoduchšie ich opraviť, určite sa teda oplatí,“ dodáva.
Najčastejšie miesta únikov (chyby pri stavbe objektu), na ktoré je dobré zamerať pozornosť, sú:
- netesnosti okolo rámov okien a dverí (nezriadené alebo zle zriadené kovanie),
- chybne spravené osadenie a utesnenie rámu okien,
- nesprávne prevedené napojenie dverí na podlahovú konštrukciu,
- chybne prevedené utesnenie jednotlivých prestupov vody a kanalizácie,
- zle vykonaná elektroinštalácia v stropných konštrukciách,
- neutesnené prestupy káblov v elektrokrabiciach,
- zle prevedené alebo dokonca chybne naprojektované detaily stavby,
- zle prevedené tesniace fólie (malé presahy, chybné spojovanie jednotlivých pásov),
- chybne prevedené napojenie podlahy a zvislých obvodových konštrukcii,
- nedotiahnutie vnútorných omietok – medzery u podláh a u stropných konštrukcií,
- zle prevedené zavesenie konštrukcii SDK podhľadov,
- nesprávne prevedené prestupy pre ovládanie vonkajšej tieniacej techniky,
- chybné prevedenie komínového telesa alebo zvolenie celkom nevhodného typu,
- neodborné napojenie krbu alebo iného vykurovacieho zariadenia (prívod spaľovacieho vzduchu a odvod spalín od neho).
Súvisiace články:
