Účinnosť screenových clôn

Niečo o teple

Teplo je vždy z nejakého zdroja vysielané - je to elektromagnetické žiarenie (0,1-100 mikrometrov) - rovnako ako rádiové vlny, röntgenové lúče, atď. Slnečné žiarenie rovná sa tepelné žiarenie (0,1-3 mikrometre). Toto tepelné žiarenie vďaka stavbe oka môžeme tiež vidieť, ale len z časti (asi zo 42%, 0,4-0,7 mikrometrov). Je potrebné si to uvedomiť.

Čo to znamená v praxi

Tepelné toky, teda vyššie spomínané elektromagnetické žiarenie, nemôžeme odstrániť, môžeme ich iba usmerňovať. To v letnom období znamená čo najviac tepla odcloniť alebo odviesť mimo prostredia, v ktorom sa pohybujeme, napr. pomocou tieniacich zariadení, medzi ktoré patria aj vonkajšie zvislé clony - screeny a zamedziť tak prehrievaniu interiéru budov. V zásade ide o to, aby sa do tieneného priestoru budovy dostalo čo najmenej tepelného žiarenia. Ako sa to darí, nám hovorí údaj nazvaný celková priepustnosť slnečného žiarenia zostavou zasklenia a tienenia udávaná hodnotou G_tot . V exteriéri potom počítajme priamo s vlastnosťami tienenia, teda s parametrom clony ako takej. To možno jednoducho spočítať s pomocou STN EN 410.

Tepelné žiarenie preniká do tieneného priestoru dvoma spôsobmi. Jedna jeho časť priamo - teda také teplo, ako ho vyžiaril zdroj - v našom prípade Slnko. Druhá časť potom ako teplo zo sekundárneho zdroja, ktorým je cloniaci prvok, prípadne zostava cloniaceho prvku a zasklenia (okno chránené tienením) a to je teplo transformované. Čo vlastne táto transformácia znamená?

Ide o to, že primárnym zdrojom nášho žiarenia je Slnko a to má teplotu viac než 5000 ° C, takže vyžaruje teplo s menšou vlnovou dĺžkou, konkrétne 0,3 až 2,5 mikrometra. Toto teplo čiastočne prejde bez zmeny clonou aj zasklením, čiastočne je potom clonou pohltené a to v množstve, ktoré závisí na farebnom odtieni - čím tmavší, tým viac žiarenia absorbuje. Schopnosť materiálu teplo prijímať je ale vždy obmedzená, takže ten ho zasa vydáva spätne do okolitého prostredia. Tým sa sám stáva zdrojom energie, avšak zdrojom s teplotou podstatne nižšou a to v rade desiatok stupňov. Už to nie je tepelné žiarenie zo Slnka, ale teplo s vlnovou dĺžkou, akú má tepelné vyžarovanie bežného vykurovacieho telesa v interiéri, teda zhruba medzi 8 až 10 mikrometrov. To by asi nebolo samé o sebe tak dôležité. Vyvoláva to však jeden efekt. Pre tepelné žiarenie druhej zložky s vlnovou dĺžkou 8 až 10 mikrometrov je zasklenie, na rozdiel od prvej zložky nepriepustné, takže týmto sklom priamo neprejde.

Pomer týchto dvoch zložiek prenikajúceho žiarenia je rôzny a závisí na farbe tkaniny. Preto tu značnú úlohu hrá účinok zasklenia. Čím väčší bude podiel transformovaného žiarenia s vlnovou dĺžkou 8 až 10 mikrometrov, tým viac sa uplatnia tepelnoizolačné vlastnosti zasklenia. Preto lepšie vychádzajú hodnoty G_tot pre okná pri použití tmavších odtieňov látok. Toto riešenie je vhodné, najmä ak je vnútorný priestor klimatizovaný a nepočíta sa vo väčšej miere s prirodzeným vetraním. Pokiaľ však je požadované prirodzené vetranie, je vhodnejšie voliť svetlejšie odtiene tkanín, ktoré majú vyššiu odrazivosť a malú pohltivosť žiarenia, pretože tepelné žiarenie vlnovej dĺžky 8 až 10 mikrometrov nie je pri otvorenom okne blokované zasklením.

Zhrnutie

Svetlé farby screenových tkanín sú vhodné pre použitie v priestoroch s potrebou prirodzeného vetrania alebo v polohe, kde sa vplyv zasklenia neuplatní - napr. vonkajšie prístrešky a pod.

Tmavé, metalické alebo viacfarebné odtiene je vhodné uplatniť na obvodovom plášti budovy pred presklenými plochami, ako tienenie priestorov s núteným vetraním. Pomocou vonkajších screenov možno dosiahnuť zníženie prísunu tepelného žiarenia vo voľnom priestore alebo pri otvorenom okne až na cca 25 až 50% v závislosti od miestnych podmienok. Tu je žiaduci čo najsvetlejší odtieň. Pri zatvorenom okne potom až 8% z celkového množstva, tu je lepšie použiť tmavé, metalické alebo viacfarebné tkaniny. To je samozrejme vynikajúca účinnosť.

Okno samotné, bez akéhokoľvek tienenia pustí dovnútra 59 %, (tu je to normové zasklenie typu C, ktoré sa používa bežne ako referenčné pre porovnanie účinnosti rôznych typov a farebných odtieňov tieniacej techniky). To vo výsledku výrazne zníži nárast teplôt v tienených oblastiach - v priemere sa pre interiér udáva 5 ° C a ak budem uvažovať s klimatizáciou, je to výrazná úspora v nárokoch na chladenie.

Výhodou screenovej clony je zachovanie vizuálneho kontaktu s vonkajším prostredím vďaka perforácii tkaniny, súčasne pri zachovaní vysokej účinnosti tienenia.