Hlavnou príčinou extrémnych horúčav, ktorým práve teraz čelíme a ešte aj nejaký čas budeme, je intenzívne slnečné žiarenie detailne opisované v článku Letné horúčavy v Čechách a na Slovensku prekračujú aj subtropické teploty. Prečo? Letná oslnenosť budov v podmienkach mierneho klimatického pásma, aké máme na Slovensku, presahuje oslnenie, ktorému sú vystavované budovy v tropickom či subtropickom pásme.
V lete najsilnejšie pociťujeme vplyv slnečného žiarenia v miestnostiach, ktoré sú orientované na východ a západ. Na poludnie je, na rozdiel od zimy, slnko vysoko nad obzorom a južné okná nie sú tak silne exponované, čo ukazuje výpočet celodennej slnečnej energie dopadajúcej na šikmú plochu. Ako teda zabezpečiť dom, aby sme horúčavy prečkali bez úhony a s minimálnym úbytkom na komforte? Ľudia sa často domnievajú, že ich situáciu vylepší iba masívna tepelná izolácia. V skutočnosti je to tak, že chladnejšie býva v stavbách, ktoré sú tvorené materiálmi s dobrou akumulačnou schopnosťou, ako sú napríklad staré, najmä kamenné či tehlové objekty bez pridanej izolačnej vrstvy. Práve v nich je počas celého leta príjemná klíma.
Strecha
Stavebníci často zabúdajú na to, že tepelne najzaťažovanejšou obálkovou konštrukciou domu je strecha, pričom, ak je navyše pokrytá v súčasnosti najpopulárnejšou antracitovou či inou tmavou krytinou, rozpaľuje sa na poludnie až k 80 stupňom Celzia. Tejto teplote sa potom približuje aj teplota vzduchu vo vetranej medzere a nadväzujúca poistnej hydroizolácii pod ňou. V prípade existencie neobývaných podkrovných priestorov, je možné ich riadene odvetrávať ventilačnými turbínami. Inou možnosťou je pokryť dom svetlou krytinou, prípadne existujúcu strechu natrieť bielym či reflexným náterom, zatieniť fotovoltickými panelmi a pod. Veľmi účinnou formou boja proti prehrievaniu domu sú aj zelené strechy.
Tienenie okien aj záhrady
A k akým úpravám je možné pristúpiť ihneď, bez vysokých nákladov a energetických vstupov? Jedným zo základných prostriedkov ochrany domu pred slnečným žiarením a prakticky nevyhnutným architektonickým prvkom je tieniaca technika. Tá môže byť doplnená aj dodatočne. Najlepšie je jej umiestnenie na vonkajšej strane okna – iba tam naplno využije svoj potenciál. Aj tu pritom platí, že čím svetlejšia je roleta, žalúzie či screen, tým lepší účinok sa dá očakávať.
Na južnej strane rovnakým spôsobom ako rolety alebo žalúzie môže poslúžiť aj pergola. Tá zastreší terasu a poslúži ako markíza nad priľahlými oknami. Tým zabráni slnku, ktoré sa v lete prevažnú časť dňa pohybuje vysoko na oblohe, priamo pôsobiť na dom. Dovolí však, aby v zime, keď slnko putuje nižšie po obzore, mohla viditeľná aj tepelná zložka solárnej energie prenikať do interiéru a prispievať k jeho vykurovaniu, ako je to v tomto období žiaduce. V dlhodobejšom horizonte pomôže aj výsadba listnatých stromov, ktoré v lete tienia. Naopak v zime, keď im opadajú listy, slnečné svetlo prepúšťajú.
Pasívne chladenie bez nákladov
Prírodnou klimatizáciou je aj vietor. Ako ukazujú nižšie uvedené dáta namerané na meteostanici v Srchu (ČR – Pardubický kraj v blízkosti sídla našej redakcie), v noci a v skorých ranných hodinách klesajú vonkajšie teploty aj v najteplejších letných dňoch veľmi výrazne. Túto skutočnosť môžeme využiť a nechať počas tejto doby otvorené okná. Počas dňa je potom dôležité naopak okná zavrieť a zatemniť, ak je dom vybavený systémom riadenej ventilácie s rekuperáciou, je možné cez deň využiť aj tú.
Denné teploty z meteostanice Srch - Pardubický kraj (maximum / minimum) - rok 2015
- 9.7. ‒ 21,2 / 13,8
- 10.7. ‒ 19,6 / 9,9
- 11.7. ‒ 23,3 / 8,0
- 12.7. ‒ 28,8 / 12,7
- 13.7. ‒ 22,2 / 15,3
- 14.7. ‒ 22,7 / 16,6
- 15.7. ‒ 24,8 / 16,7
- 16.7. ‒ 29,6 / 13,8
- 17.7. ‒ 33,7 / 17,6
- 18.7. ‒ 32,9 / 19,0
- 19.7. ‒ 33,2 / 19,2
- 20.7. ‒ 27,9 / 19,1
- 21.7. ‒ 33,2 / 17,7
- 22.7. ‒ 35,6 / 19,2
Podobne funguje aj chladenie studeným vzduchom z pivnice. Ten, pomocou ventilátora, môže byť vháňaný do obytných miestností a vytlačovať teplý vzduch von.
Optimalizácia prevádzky klimatizácii
Energeticky náročnejšou, ale zároveň najkomfortnejšou metódou, ako chladiť dom či byt, je použitie klimatizácie alebo tepelného čerpadla v režime chladenia. Účinnosť tohto zariadenia definuje takzvaný chladiaci faktor EER (Energy Efficiency Ratio), ktorý udáva pomer medzi odobraným teplom z ochladzovaného priestoru a k tomu spotrebovanej elektrickej energie.
Dôležité je uvedomiť si, že účinnosť klimatizácie závisí od vonkajšej teploty. Napríklad chladiaci faktor EER tepelného čerpadla Vitocal 100-S, ktoré okrem vykurovania zaisťuje tiež letné chladenie priestorov našej redakcie v Hradci Královom, je 4,7 pri prevádzke A35/W18 alebo 3,2 pri prevádzke A35/W7. Ešte väčší rozdiel je medzi režimami A35/W18 a A25/W18. Teda pri chladení pri vonkajšej teplote 35 °C, alebo 25 °C na strane druhej.
Zaujímavosť: Klimatizácia z úvodnej fotografie spotrebúva pri prevádzke pri denných teplotách (vzduch 35 °C) zhruba 1000–1200 W. Nad ránom, keď je vonku 17 °C, poskytne rovnakú vnútornú teplotu pri spotrebe len 500 W.
Oveľa výhodnejšie je chladiť v noci, kedy je možné vďaka nižším vonkajším teplotám významne zvýšiť účinnosť klimatizácie (oproti chladeniu výhradne cez deň). Nie je výnimkou ani zníženie jej spotreby na polovicu. Rovnaký efekt funguje aj v zime, keď sa vykuruje len cez deň, len tento efekt nie je tak významný, pretože rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou sú menšie.
Chlaďte v noci a vykurujte cez deň. Toto samozrejme neplatí pre tých, ktorí majú vlastnú elektrinu zo slnka a potrebujú ju spotrebovať v okamihu, keď je k dispozícii.
Čítajte tiež:
