Rozhodli sa tu použiť tiež masívnu strechu z toho istého systému. Vzhľadom k tomu, že projekt potreboval kvôli stavebnému povoleniu pre túto oblasť šikmú strechu a majiteľom sa páčili vysoké stropy, bolo to najlepšie možné riešenie. Hlavným dôvodom bolo zvýšiť komfort bývania v lete, keď v prípade použitia ľahkých strešných konštrukcií život znepríjemňuje letné prehrievanie.
Majiteľ domu je zároveň aj majiteľom firmy, ktorá sa špecializuje na úpravy a stavebné práce v interiéroch, má teda prehľad o súčasných možnostiach a trendoch v bývaní. Zároveň sa zaujíma o novinky v stavebníctve, preto sa prihlásil aj na seminár o masívnych strechách. Práve tu stretol projektantov z rovnakého regiónu a z „rovnakého cesta“ – bratranci a občasní profesijní spolupracovníci Michal Rehák a Matej Rehák sú totiž rovnako ako on veľkými priaznivcami domov s čo najnižšou spotrebou energie a nových možností v stavebníctve. Rodinnej spolupráci Rehákovcov nakoniec zverili manželia projekt ich budúceho domu.
O svojom novom bývaní mali majitelia od začiatku pomerne presnú predstavu – chceli jednoduchý moderný dom, s čistou architektúrou a otvoreným hlavným obytným priestorom, ktorý mal byť vzdušný a prepojený so záhradou. Mali tiež konkrétne praktické požiadavky – keďže majiteľ chodí domov z práce na stavbách v pracovnom oblečení, chcel ísť rovno z garáže najskôr do kúpeľne, až potom do obývacej časti.
Dôležitou požiadavkou bola tiež kancelária na stretnutia s klientmi prístupná tak, aby zákazníci nechodili cez celý dom. Interiér je preto prakticky rozdelený na poloverejnú a súkromnú časť. Domáca pani si zas želala komfortnú teplotu v zime aj v lete, avšak bez použitia rekuperácie. Mala totiž predstavu veľkých zasklených plôch, spájajúcich interiér domu so záhradou, ktoré budú často otvorené. A to s riadeným vetraním veľmi nekorešponduje.
Majitelia mali pomerne jasnú a konkrétnu predstavu o dispozícii domu a zvyšok zverili do rúk architektovi a projektantovi – Michalovi a Matejovi Rehákovým. Najskôr si ujasnili štýl domu. A hoci majiteľom by sa páčila plochá strecha, vzhľadom na charakter okolitej zástavby nebolo takéto riešenie možné. Návrh strechy, ktorá by zodpovedala ako ich predstave o tepelnom komforte, tak aj požiadavke stavebného úradu, preto nechali na odborníkov.
Aj v otázke stavebného materiálu mali manželia od začiatku jasno. „Pri murovaní v interiéri používame výhradne Ytong. Výborne sa opracováva a kvalitu poznám, nikdy sme ho nevymenili za pórobetón inej značky,“ vysvetľuje stavebník. Projektant Matej Rehák zas oceňuje tepelnotechnické vlastnosti pórobetónu: „Jeho výhoda je v homogénnosti, ako aj v tom, že s týmto materiálom možno pomerne jednoducho zrealizovať potrebný vzduchotesný obal domu. Dá sa s ním tiež efektívne zabrániť vzniku tepelných mostov, čo je pre dosiahnutie nízkej energetickej náročnosti stavby dôležité.“
Pórobetón zvolili, pomerne netradične, aj na konštrukciu strechy. Na toto riešenie pritom mali niekoľko dobrých dôvodov. Hoci manželia najskôr zverili realizáciu stavebnej firme, pre rôzne problémy sa nakoniec rozhodli dokončiť dom svojpomocne. „Strechu som robil s dvoma pomocníkmi a jej montáž nepredstavovala žiadny zásadný problém,“ vysvetľuje majiteľ. Strecha Ytong Komfort si totiž na rozdiel od dreveného krovu nevyžaduje prácu tesárov. Montuje sa bez dobetónovania a v prípade potreby, napríklad v mieste komína, sa rozmery strešných vložiek dajú jednoducho upraviť pílkou.
Projektant domu, inžinier Rehák, upozorňuje aj na ďalšiu, nemenej dôležitú prednosť tzv. ťažkej strechy – to, že výrazne ovplyvňuje komfort aj náklady na bývanie. „Letná teplotná stabilita začína byť dôležitejšia než doteraz najčastejšie riešená otázka vykurovania. Zimné náklady na kúrenie vieme účinne znížiť už dávno, problémom sa stáva prehrievanie. A nie je to len zmenou klímy, zväčšujú sa tiež zasklené plochy, preto na stavbách riešime vhodné tienenie, napríklad presahmi striech. Tu navyše majitelia požadovali prirodzené vetranie bez riadeného vetrania s rekuperáciou, masívna strecha bola preto jednou z možností, ako v lete udržať v dome príjemnú teplotu.“
Po dvoch rokoch bývania môže majiteľ potvrdiť, že toto riešenie funguje: „Keď sme strechu začali stavať, susedia sa tomuto systému čudovali. V lete to však pochopili. Keď bolo vonku cez 30 °C, mali v dome s ľahkou strechou horúco. Na návšteve u nás boli prekvapení, že tu máme aj bez klimatizácie príjemnú teplotu okolo 24 °C.“
Súvisiace články:
Ytong nám na jeseň predstaví inovácie v technológiách rýchlej výstavby
Bývanie pod Tatrami - keď sa spojí krásne miesto, vkus a šikovnosť
Suomi Hloubětín a Ytong
Veľkoformátové tvárnice v systéme Ytong
Pasívne domy z Ytongu - rýchlo, kvalitne, lacno a natrvalo
