Strom pri dome
Nedávno som sa na sociálnych sieťach stretla s názorom človeka, ktorý tvrdil, že strom nepatrí k domu. Nechcelo sa mi veriť tomu, že niečomu takému niekto skutočne verí. Nie, že by nemohol - ak vlastní pozemok a praje si ho mať holý, je to jeho vec. Len ma to prekvapilo. Strom je predsa už od dávnych čias ochranným prostriedkom domu pred všetkými možnými poveternostnými vplyvmi. V lete poskytuje drahocenný tieň, jeho opadané lístie hnojí trávnik na jeseň, korene chránia základy susediacej stavby od potenciálneho vzlínania vlhkosti, spevňujú svah. Pozitívne ovplyvňuje mikroklímu vo svojom okolí. Poskytuje aj drevo na kúrenie či výrobu nábytku. V neposlednom rade potom skrášľuje záhradu, je útočiskom pre vtáky a hmyz.
Po prečítaní spomínaného príspevku ma napadlo, či naozaj ľudia zabudli na všetko, čo naši predkovia poznali a praktizovali? Našťastie nie. Presviedča ma o tom čoraz viac „inteligentných“ stavieb, ktoré nielen na slovenskom území vznikajú. Pozor, nejde však o domy naplnené inteligentnými technológiami. Inteligentné ich nazývame preto, že aktívne využívajú dary prírody vrátane jej energií a koexistujú so životným prostredím. Nazývajú sa aj permakultúrne.
Manhattanský paradox
Na začiatku si treba povedať, v čom tkvie rozdiel medzi permakultúrnym a prírodným bývaním. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide o to isté, nie je to tak. Ich princípy sa prelínajú, avšak nie každú stavbu zo slamy, napríklad, možno označiť za permakultúrnu a naopak nie všetky murované domy sú z „klubu“ vylúčené. Princíp totiž spočíva v prístupe, nejde až tak o materiál. Môžete sa snažiť ako chcete ak budujete svoj dom pri lese, používate výhradne prírodné materiály ako je hlina, drevo či kameň, avšak pokiaľ bude potrebné každý deň odviezť ratolesti do školy vzdialenej napríklad 40 kilometrov, vzniká určitý rozpor, ktorý nedovoľuje nazývať váš životný štýl permakultúrnym.
Všetko musí byť v rovnováhe. Ak ju dosiahnete v centre preľudneného mesta v panelovom dome, v ktorom vysadíte svoj malý balkón zeleninou, kompostujete v nádobe uloženej na parapete za oknom a všetku občiansku vybavenosť máte v dochádzkovej vzdialenosti (a tak na cestovanie spotrebovávate minimum zdrojov), môžete na tom byť oveľa lepšie, než hociktorí iní ubytovaní v drevenici v horách. Hovoríme tu o takzvanom „manhattanskom paradoxe“, ktorý objasňuje príčiny veľmi nízkej ekologickej stopy obyvateľov rovnomennej newyorskej štvrti (nižšej ako kdekoľvek inde v USA). Dôvodom je kumulácia bytov s malou rozlohou v hustej mestskej zástavbe, ktorá prináša úsporu na vykurovanie. Preukázaná bola tiež znížená spotreba pohonných hmôt či materiálov potrebných na zabezpečenie zásobovania oblasti či na presun obyvateľov do práce. Auto tu vlastní iba 25% ľudí.
Jedným z projektov, ktoré podporujú využitie permakultúrnych princípov práve vo vnútri mestskej zástavby, je koncept mestskej farmy, ktorú navrhlo architektonické štúdio Precht. Fasáda interesantnej výškovej budovy (modulárneho charakteru) bude pokrytá stovkami záhonov, v ktorých si obyvatelia jednotlivých bytov budú môcť pestovať vlastné plodiny. Také stavby, ktoré sa vyznačujú malou zastavanou plochou a pritom poskytujú zázemie veľkému množstvu ľudí, zamedzia likvidácii lesných porastov aj ďalších biotopov.
Pozorujte, plánujte a až potom stavajte
Ešte pred tým, než sa rozhodnete pristúpiť k stavbe permakultúrneho domu, je potrebné plánovať. V ideálnom prípade na pozemku, kde sa chystáte stavať, aspoň rok pobudnite. Znie to banálne, ale každé prostredie má svoje špecifiká, ktoré sa oplatí včas rozpoznať. Tvorba projektu je totiž najdôležitejším krokom celej výstavby! Ešte pred prvým výkopom sa oplatí pozorovať miesto počas všetkých ročných období, zistiť odkiaľ najčastejšie fúka vietor, ktorý strom opadáva v akom období, kam v akej sezóne dosiahne slnko, kde sa drží vlhkosť, ktoré miesta sú vyhľadávané napríklad hmyzom… To všetko vám pomôže navrhnúť dom, ktorý bude slúžiť po celý rok a ktorého každý kút bude náležite využitý.
Prioritizácia a získavanie energií
Ďalej si nastavte priority a tisíckrát zvážte, aký musí byť dom veľký. Premyslite všetky účely, na ktoré bude slúžiť. Zvážte, nakoľko trávite váš čas vo vnútri a nakoľko vonku. Koľko miestností bude nevyhnutne potrebných? Aké sú veľké deti a neodsťahujú sa čoskoro? Hlavnú úlohu by totiž mala zohrávať záhrada a váš budúci pobyt v nej čo najviac mesiacov v roku. Preto zabudnite na to, že by mal byť dom centrom parcely. Naopak umiestnite stavbu na jej okraj a rozhodne to nepreháňajte s jej veľkosťou. Jej orientáciu potom prispôsobte skúsenostiam, ktoré ste získali práve dlhodobým pozorovaním. Nebudete ľutovať.
Len ak ste plánovanie nepodcenili, podarí sa vám naplniť väčšinu permakultúrnych princípov. Na základe pozorovania je možné efektívne naložiť s prírodnými zdrojmi a energiami, ktoré vám okolie ponúka úplne zadarmo. Napríklad je možné inštalovať niektorú z alternatívnych elektrární (solárna, vodná, veterná). Pokiaľ dom orientujete správne (vrátane umiestnenia presklených plôch), výrazne usporíte aj na vykurovaní. Dom sa pasívne prehreje cez okná smerované na západ a juh – dochádza k samoregulácii teploty.
Permakultúra podporuje využívanie recyklovaných materiálov a alternatívnych energetických zdrojov. Na obrázku stavba zostavená prevažne z odpadu – Zemeloď - Earthship. Autor: IrinaK, Shutterstock Zaujímavou alternatívou vyhrievania budovy je aj takzvaná Trombeho stena. Funguje na princípe skleníka. Najčastejšie ide o sklenenú predstenu inštalovanú cca 0,5 m pred južným obvodovým múrom domu, ktorý je opatrený čiernym náterom. Medzi stenami je pritom ponechané vzduchové vrecko. Čierna farba na domovej stene pohlcuje maximum tepla zo slnka, akumuluje ho a jeho časť odovzdá vzduchu „vo vrecku“. Ten tu vďaka dvom prieduchom v hornej a spodnej časti steny domu prirodzene cirkuluje a ohrieva tak interiér. V lete je z dôvodu nebezpečenstva prehrievania Trombeho stena zatienená posuvným prekrytím strechy.
Architekt Petr Hájek navrhuje v knihe „Permakultúrny dom“ maximalizovať priestor terasy priliehajúcej k domu a to na úkor kubatúry zateplenej časti domu. Je dokázané, že je tento priestor na hranici záhrady a interiéru využívaný z celého domu najintenzívnejšie. Rozdeľte ho na štyri časti, z ktorých tá východná poslúži na pobyt ráno a dopoludnia, južná bude prehrievať celý dom (čo oceníte najmä v chladných ročných obdobiach; v lete je len potrebné ho patrične zatieniť), západná terasa na pobyt popoludní či podvečer a severná napríklad na uskladnenie dreva na kúrenie alebo na vybudovanie letnej kuchyne.
Dispozícia domu sa odporúča čo najjednoduchšia, teda s čo najmenším počtom deliacich priečok. Dôvodom je či už úspora materiálu, tak financií, ale aj možnosť ľahšieho vykurovacieho systému. Ako ideálna sa totiž v trvalo obývanom dome ponúka akumulačná sálavá pec. Tá patrí do stredu domu tak, aby mohla sálať teplo do všetkých strán okolo. Zdroj vykurovania je však ľubovoľný. Podstatou všetkého je voľba takého, ktorý bude najlepšie vyhovovať a zamedzí prípadnému plytvaniu energiami. Môže ním byť napríklad aj stropný teplovodný či elektrický systém, ktorý detailne popisujeme v článku Sálavé stropné nízkoteplotné vykurovanie a chladenie, riešenie podľa prírody.
Prebytok interiérových priečok taktiež obmedzuje či priamo zamedzuje šírenie tepla získaného zo slnka cez presklené plochy namierené na juhozápad. Ak ste teda malá rodina s dvoma až tromi ľuďmi, neváhajte vytvoriť jednu veľkú otvorenú bytovú jednotku, napríklad so spaním na otvorenom poschodí. A pokiaľ si veľkosťou nie ste z akéhokoľvek dôvodu istí, začnite jednoducho v malom tak, aby bolo stavbu možné kedykoľvek zväčšiť podľa aktuálnych potrieb rodiny. Tento prístup ocenia najmä mladé rodiny, ktoré plánujú postupné rozširovanie.
Materiály
Ďalším krokom by mal byť výber materiálov, ktoré budú tvoriť váš dom. V prvom rade sa ponúka to, čo dáva sama príroda, zároveň by malo ísť o obnoviteľné a najlepšie aj recyklovateľné zdroje (od samého začiatku teda myslite tiež na likvidáciu domu, ktorá hoci príde za desiatky, ak nie stovky rokov, dôjde k nej) . Tým nemožno takmer nič pokaziť. Ale iba takmer. Ak by ste išli totiž dovážať hlinu či lámaný kameň zo vzdialených lomov, pôvodný dobrý úmysel sa úplne minie účinkom.
Prírodné materiály nie je navyše vhodné používať na niektoré vysoko exponované prvky v dome akými sú napr. okná. Ich drevené rámy, napríklad, neváhajte opatriť ochranným náterom. Prípadne zainvestujte do materiálu ako je hliník, ktorého životnosť je z dôvodu odolnosti a možnosti jeho stopercentnej recyklácie prakticky večná. Permakultúrny dom by mal slúžiť čo najdlhšie a výmena okien, ktorá prestala plniť svoju funkciu už po dvadsiatich rokoch používania, je doslova v protiklade. Zásadný je sedliacky rozum.
Earthship / Zemeloď
Pokiaľ potom pristupujete k oprave staršieho domu, pokúste sa vyhnúť bezdôvodným výmenám starého za nové. Prvým krokom by vždy mala byť oprava, až potom obstaranie nového. Využívajte materiály lokálne a pokiaľ máte možnosť čerpať z materiálov recyklovaných, rozhodne neváhajte. Urobíte tým medvediu službu nielen prírode, ale tiež sebe (finančná úspora).
Inšpirovať sa možno napríklad v diele amerického architekta Michaela Reynoldsa, ktorý sa venuje návrhom obytných stavieb tvorených práve odpadom (Earthship – Zemeloď). Využíva predovšetkým použité pneumatiky naplnené hlinou (s prirodzenou reguláciou vnútornej teploty v dome), plechovky či PET fľaše, samozrejmosťou je aj čerpanie elektrickej energie z alternatívnych zdrojov ako sú solárne panely či domáce veterné elektrárne. V Českej republike bol navyše nedávno predstavený unikátny produkt v podobe recyklovaného betónu, ktorý je tvorený výhradne demolačnou suťou a nano-prímesami.
Low-tech áno, ale s mierou
Tým sa pomaly dostávame k low-tech princípu. V permakultúrnych domoch sa majitelia snažia vyhnúť moderným technológiám. Ani tu sa však nestretneme s ich nekompromisným odmietnutím. Pokiaľ je totiž technológia opodstatnená a prínosov je viac ako nedostatkov, ako je to v prípade niektorých elektrární (najmä fotovoltických), nie je potrebné sa jej vzdávať. Dnes sa už nie je potrebné obávať ani nevzhľadných panelov, ktoré sa s príchodom solárnych tašiek či fasádnych obkladov stávajú pomaly minulosťou.
V dome je tiež vhodné situovať prvky, ktoré disponujú viacerými funkciami (napríklad akumulačné kachle môžu slúžiť na kúrenie, varenie, ohrev vody, odpočinok…) a od domu vyžadujte, aby najdôležitejšie zdroje boli dublované (nevyhnutná voda by mala byť zaistená viacerými zdrojmi – zo studne, akumuláciou dažďových zrážok, čerpaním z potoka neďaleko a podobne). Úplne prirodzené by malo byť efektívne hospodárenie s vodou a teda eliminácia používania jej pitnej verzie na splachovanie (napríklad pomocou ekotoaliet) či pranie. Zálievka záhrady nech prebieha výhradne vodou dažďovou a ďalšou. Iné úspory - na energiách - ide dosiahnuť napríklad odstavením chladničky a mrazničky v zime, kedy môžu byť potraviny skladované vonku. Naopak v lete, kedy sú tieto prístroje poháňané výhradne zo solárnych zdrojov, to nie je potrebné a ich výhody je možné využiť naplno.
Život vonku je základ
A ako sme naznačovali vyššie, žite prevažne vonku. Prežívajte jednotlivé obdobia a ich kolobeh s prírodou. Produkujte si svoje vlastné potraviny. A teda pestujte zeleninu, vysádzajte stromy a kríky, vyhýbajte sa chemickým prostriedkom či hnojivám, kompostujte, zalievajte dažďovou vodou. Okrem iného, aj fasáda či terasa osadená rastlinstvom môže svojmu majiteľovi poskytovať výnos v podobe jeho plodov. Dôležitý je prístup k celkovému výťažku – mal by byť čo najbohatší, avšak s čo najnižšou spotrebou energie a ideálne s nulovým odpadom. Permakultúrna záhrada je však natoľko širokou témou, ktorú si preberieme nabudúce, v samostatnom príspevku.
Súvisiace články:
Trvalé bývanie na chate bolo možné vďaka zberu dažďovej vody ako jediného zdroja
Záhradná klenutá pivnica
Svojpomocná stavba záhradnej pivnice pomocou prefabrikovaných betónových segmentov
Bývanie na chate či chalupe sa stáva realitou. Ako si ale v odľahlejších oblastiach zabezpečiť plný komfort v podobe dostatku elektrickej energie, tepla a vody?
Dažďová voda - cesta k úspore aj nezávislosti
